Journey to the future

Prípravy na vojnu

"Kráľovná....uh, princezná? Myslíte, že je to dobrý nápad?", prišiel za ňou Bigote s Faithom a aj Globusym.
"Tak odporný chlap, ktorý ani len nepočká na vyslancov a na ich a môj názor potrebuje zosadiť z trónu!", zavrčala Adeline a posadila sa na svoje miesto za ich stolom. Ostatní sa tiež postupne pousádzali, zatiaľ čo si oprela hlavu o ruku na operadle stoličky a bola pripravená na sťažnosti ostatných.
"Máte aspoň nejaký plán?"
"Toto je šialenstvo. Vkladal som do vás nádeje, keď vám zabili rodičov, no hneď sa púšťať do vojny..."
"Prečo najprv nenapravíte kráľovstvo? Pozrite sa na seba! Od masakru uplynulo sotva pár dní a vy nie ste ešte ani upravená a palác je stále v troskách."
"Nerozkazujte mi čo mám robiť!", buchla Adeline päsťou do stola a vyzerala dosť rozzúrene.
"Drahá. Prosím", podišla som k nej, "Takto nie."
"Čo?", drzo odvrkla.
"Menej sily. Toto sú tvoji spojenci, tak ten hnev si nechaj pre kráľa", usmiala som sa na ňu a potom som sa obrátila k ostatným.
"Mala by som k vám byť úprimná. Sme spojenci a pod nohami nám práve klíči niečo veľké. Niečo iné než len nové kráľovstvo", odmlčala som sa.
"O čom to tu hovoríte?", zvolal pán Globusy.
V hlave mi zrazu nabehla čosi ako kontrolka- opatrne!
Radšej som sa stiahla, uvedomila si, že stojím a sadla si.
Nadýchla sa a cez všetky varovania to povedala: "Precestovala som mnohými krajinami a mala som príležitosť vidieť rôzne kultúry a usporiadania moci.
Viem si predstaviť ako by mala vyzerať moderná a priam dokonalá spoločnosť, ktorá bude spravodlivá a rovnocenná. Prišla som sem do tohto kráľovstva uskutočniť tento môj jediný sen.
Zrušiť monarchiu a nastaviť republiku, v ktorej nebude nikto znevýhodnení a všetci budú mať dostatok!"
Po tomto vyhlásení, chcelo veľa ľudí z rady niečo namietnuť, no nedala som im možnosť a pokračovala som.
"Ani si neviete predstaviť aký krutý dokážu ľudia byť, aby sa dostali k moci a udržali si ju! Aký dokážu byť chamtivý!
Ja už nechcem žiadne vojny!
Táto!
Posledná a jediná vojna s Anglickom nám pomôže urovnať všetko!
Ak sa totiž dve mocné monarchie- Francúzsko a Anglicko dokážu spojiť a vytvoriť republiku, nemôže to byť pre Rusko, Habsbursko, Taliansko, Nemecko a ostatné krajiny ťažké, aby sa pripojili.
V Habsbursku totiž žijú bojachtivé národy, čo túžia po slobode.
Mocný Nemci a hrdý Taliani majú svoju hlavu, no ak uvidia že nám je dobre, pripoja sa.
No, a napokon Rusko nebude mať šancu bojovať proti nám a tiež ustúpi."
"To je vaša vízia sveta? Pre to ste prišli?", spýtal sa generál.
"Ani netušíte, aké zvesti som počula. Mocnosti a národy sa totiž nezastavia. Monarchie ako my majú moc, no ľudia chcú slobodu. A za ňu sú ochotný aj veľmi tvrdo zaplatiť.
A ja.Nie som pripravená niesť tiahu rozhodnutia ktoré by popravilo milióny vojakov len aby sa vojna posunula o pár blokov."
"O akej vojne tu konkrétne hovoríte?", spýtala sa pani Threadbare.
"O vojne proti ktorej je táto naša bitka proti Anglicku len malá hra deciek na piesku! Podľa mojich odhadov totiž za dvadsať, tridsať, štiridsať rokov prídu na svet zbrane hromadného ničenia proti ktorým sú vaše meče a pušky páradlá a vtedY! A vtedy bude obrovská vojna, ktorá zmetie lesy a aj obyvateľstvo mnohých krajov! A práve kvôli takejto vojne som sem prišla! Nazvala som ich prvá a druhá svetová, pretože do nich budú zapojené všetky krajiny sveta!! Zbrane otočia proti sebe otcovia a synovia, bratia, bratranci a na niektorích častiach zeme sa dokonca nebude dať aj päťdesiat rokov bývať a žiť! Ide mi len o zabráneniu globálnych katastrof a smrti!!", môj hlas sa ozýval celou miestnostou a za dverami a pri oknách som dokonca videla aj zvedavé vypúlené oči nejakých vojakov.
V miestnosti po mojej reči ostal také ticho, ktoré by sa dalo krájať.
Všetci si totiž predstavovali tak hrozné zbrane, čo by dokázali všetko čo som opísala.
"Ale odstrániť kráľovnú. Myslíte, že by vám to ona alebo ktokoľvek z nás dovolil?", povedal naštvane generál.
"To neočakávam. No, situácia si to vyžiada", odpovedala som im.
"O čom to tu vôbec hovoríte? Kto vlastne ste?", spýtala sa pani Threadbare.
"Ja som priateľ. To si pamätajte", povedala som mu drsne, až si sadol.

Nakoniec sme sa zhodli, že naplánujeme taktiku boja.
Toto mala na starosti hlavne Adeline a generál, pretože som v tom bola ešte horšia ako v dejepise.
Tak som tam len sedela a keď raz boli s istou situáciou bezmocný, povedala som, že im pripravím mocnú zbraň.
Pušný prach a zemný plyn.

"Vaša výsosť, mali by ste ostať v zámku. Takéto boje sú predsa nebezpečné", pokúsila sa ju nakoniec presvedčiť pani Threadbare.
"Myslíte si snáď, že som slabá? Naviac!", ďobla prstom do mapu na jeden bod a podoprela si rukou bok, "Na tomto kopci je ideálny výhľad na priebeh boja. Odtiaľ budeme s generálom dávať rozkazy."
Všetci sa porazenecky posadili a ja som sa usmiala na Adeline, ktorá sa víťazoslávne uškrnula.

Za pár dní už bolo vojsko v pohotovosti a všetci z vysoko postavených v zámku mali plno povinností.

Adeline raz niesla mapu a pritom sa rozprávala so mnou,keď sa na nás vyrútil z chodby jeden vojak.
Zastavil pár centimetrov pred nami a zhlboka dychčal.
"Ppp...princezná. Voojská kráľa Anglicka sa ddddali do ppoohybu! Sú od nnnás...maximálne dva dni cesty."
Adeline prudko zrolovala mapu a pridala rázne do kroky až jej kožené opätky klopaly po podlahe.
"Už je to tu Evelyn", povedala keď som ju s vojakom dohnala, "Toto bude presne naša šanca!", povedala Adeline a rozrazila dvere.
Všetky hlavy v miestnosti sa na ňu pozreli. Ona sa podmehúdsky jemne usmiala a vpochodovala do miestnosti: "Kráľ sa dal do pohybu a to,znamená, že aj my! Je vojsko pripravené?", otočila sa na generála.
On prikývol a zavelil: "Sme pripravený kedykolvek vyraziť, ma'am!"
"Vyrážame o hodinu!", rozhodla Adeline a vyštartovala do svojej izby, aby ju a mňa slúžky prezliekli do brnenia.
Ideme totiž do vojny!