Journey to the future

uuuuuuuuu

"Adelíine!", zapišťalo nám za chrbtami nejaké dievčatko a my sme sa ponad kríky v záhrade na ňu pozreli.
"Kto to je Adeline?", spýtala som sa a ona odpovedala: "To je Dakota. Moja mladšia sestra", povzdychla.
"Sestra?", ostala som zarazená, až som skoro pustila košík s nazbieranými rastlinami na špeciálne masti.
"Áno", prikývla Adeline a pousmiala sa na dievčatko.
Bolo malé a malo dva roztomilé blonďaté copíky, ktoré mohutne trčali z jej malej hlávky.
Bola asi o polovicu nižšia než my dve a mala na sebe veselé fialové šaty.
"Čo tu robíš? Kto to je? Kde je Lady Ma a kde je mama s ockom? Spýtala si sa Lady Ma, či tu môžeš byť s ňou? A kto to je?", opykovalo malé dievčatko znova a znova svoje otázky, až som mala pocit,že sa nestíha ani nadýchnuť.
Naviac bola veľmi roztomilá, keďže chcela Adeline takto poučovať s jej jemným,no aj tak panovačným hlasom so silným francúzskym prízvukom.
Adelinino meno hovorila napríklad takto; Ádeľíín.

Adeline sa ju snažila nejako zastaviť,no evidentne to o chvíľu vzdala a počkala kým Dakote predsalen dôjde dych.
"Takže. Chceš konečne počuť odpovede, ty malé táradlo?", spýtala sa víťazoslávne, keď Dakota prudko dychčala a už len pokývala hlavou ako súhlas.
"Toto je moja kamarátka a druhá učiteľka, Evelyn", predstavila ma Adeline.
"Évelíín?", pridala Dakota znova svoj roztomilý prízvuk a uprela na mňa svoje veľké oči.
"Učiteľka?", uprela veľké oči aj na Adeline.
Adeline prikývla a ešte povedala: "Vie veľa vecí a dokáže zastúpiť aj Lady Ma."
Dakota chvíľu rozmýšľala a nakoniec vyhlásila: "Aj ja chcem učiteľĺku. Chcem!"
Adeline len pokrútila hlavou: "Ty už máš svoju guvernantku. Veď si práve prišla z Paríža. Nenaučila si sa tam snáď nové veci?"
"Hmm, ale ja chcem Évelíín. Ak učí teba, tak dokáže učiť aj mňa! Ja chcem byť ako moja staršia sestra", vyhlásila a vycerila na nás zuby.
"Tak to teda nie! Máš svojich učiteľov. A naviac Evelyn je moja. Ja som si ju našla. Ty si choď nájsť vlastnú učiteľku, ak chceš", odvrkla Adeline, prekrížila ruky a vytrvalo krútila hlavou,keď do nej Dakota dobiedzala.

Je tvrdohlavá. To sa zíde, pousmiala som sa a otočila si Dakotu k sebe.
Skrčila som sa, aby sme si hľadelido oči a Adeline sa len čudovala, prečo s ňou márnim čas.
Ja som sa však nedala a povedala som: "Chceš vidieť kúzlo?"
Dakota sa rozžiarila a prikývla.
"Ak ti ho ukážem, budeš poslušne študovať pod dohľadom svojich  učiteľov?"
Ona sa znova zamyslela, no nakoniec zatlieskala rukami a prikývla.
Prikývla som aj ja a zaviedla ju do nášho laboratória.
Ona medzitým celou cestou radostne poskakovala a posvevovala si nejakú pesničku.

"Má hudobný talent?" spýtala som sa, keď jej tóny začali dávať zmysel.
Adeline prikývla: "Preto je neuveriteľná. Dokáže hrať už na troch nástrojoch a perfektne spieva. Naučila sa už aj písať a kresliť."
"Mhm, to je dobré", pošepkala som a zabočila na schodisko.
"Prečo?", zamračila sa Adeline.
"Budete spoločne veľmi silné. Ste sestry, no máte rozdielne schopnosti", zauvažovala som.
Nechápavo sa na mňa pozrela a tak som povedala: "Protiklady sa dopĺňajú. Vidím že ty máš nadanie na vedu. Všetky moje príklady ti idú. No, a tvoja sestra vyzerá byť nadaná na umenie. To sa vzájomne dopĺňa.
Hlava a cit."
Ona pomaly prikývla a došli sme k labáku.
Rozostavili sme na stôl látky a postupne ich zapaľovali.
Niektoré z nich začali prskať, iné skackať a ďalšie začali horieť na modro, zeleno alebo červeno.
Niektoré veľmi husto dymili všetkými farbami.
Dakote sa to veľmi páčilo.
Vzdychala a íchkala keď sa stalo niečo zaujímavé.
Smiala sa a výskala.
My sme sa na ňu nadšene pozerali a ona z nášho pokusu urobila zábavu a krásu.

"Tak čo?", opýtala som sa jej, keď sme skočili a začali čistiť nádoby a misky.
"Budem sa snažiť študovať, čo najlepšie!", odprisahala mi.
Hodila som na Adeline vševediaci pohľad a ona si len vzdychla: "Tak. Poďme sa učiť."
"Že to hovoríš zrovna ty", pokrútila som nad ňou hlavou.
Pousmiala som sa a nadiktovala jej ďalšie poznámky, čo by mala vedieť.
Dakota s nami ostala celý dnešný deň a nad každou mojou vetou sa roztomilo čudovala a uškŕňala.
Pravdepodobne jej tie slová zneli srandovne.

Nakoniec sme spoločne šli do našich izieb a prezliekli sme sa na večeru.