Journey to the future

lllllllll

1840, Versailles
Adeline
"Nehrb sa tak! Vystri sa a nadýchni sa. Všetko napätia musí ísť do žalúdka", poučovala ma Lady Ma, keď som sedela na krásnej mäkkej stoličke za stolom.
Pozerala som sa na ruky v bielych rukavičkách a po jej pokynoch som zdvihla pohľad na jedlo predo mnou.
"Tak. Dokonalé", nezvyčajne ma pochválila.
Nezvyčajne, pretože som strašné drevo a nikdy nič neurobím dobre.
No, za dva dni bude špeciálny slávnostný večer. Úžasná slávnosť ku príležitosti korunovácie mojej mamy.
Áno, presne.
Moja mama bude za chvíľu kráľovnou Francúzska.
Pravdepodobne ste o nej už počuli.
Je krásna,roztomilá, pôvabná a všetko, čím ja zatiaľ nie som.
Volá sa Mária Antoinette.
A ak chcete vedieť, kto dočerta som vlastne ja, tak ja som jej dcéra, korunná princezná francúzka, Adeline.

Práve keď som o nej začala rozmýšľať viac, prišla do jedálnej miestnosti, kde sme s Lady Ma nacvičovali.
Otvorili sa vysoké a úzke biele dvere so zlatou kľučkou a vošla pôvabná dáma s veľkými suknicami a krásnym vyšívaným korzetom s roztomilým úsmevom a vysokým účesom.
(na obrázku)

"Adeline!", zavolala na mňa a ja som sa samozrejme musela postaviť a ísť za ňou.
Lady Ma sa len nespokojne uklonila, kvôli tomu, že bola vyrušená vo svojej výuke a vyšla z miestnosti.
S Máriou sme prišli k oknu s výhľadom na záhrady úžasného Versailles.
Pozrela sa na mňa.
Na jej mladú, šestnástročnú prvorodenú dcéru, korunnú princeznú Francúzska.
Mária si vzdychla a povedala: "Tvoja dráha babka Mária Terézia dnes umrela."
"Ou.."
To bolo asi jediné, čo som vedela povedať. Príliš som ju nepoznala, no vedela som, že bola múdra a osvietenecká panovníčka.
Urobila úžasné a futuristické veci.
No, čo k tomu povedať? Pokroku nezabrániš.
A čo povedať na správu mojej mamy?
Netuším.

Ona len prikývla a zaklipkala očami, aby odohnala slzy.
"Bola to veľká žena. No, ako sa striedajú ročné obdobia, aj ju musí vystriedať na tróne niekto iný.
A kráľom nášho Rakúsko-uhorska sa stane môj brat Jozef, ktorého budeme samozrejme s manželom podporovať", predniesla a znova sa na mňa pozrela: "A od teba sa očakáva primerané správanie na terajšom kare a na slávnostiach korunovácie", povedala vážne, no potom sa už usmiala a povedala o čosi vzrušenejšie: "Keď budem mať totiž oslavu korunovácie ja a tvôj otec, budeš ju mať aj ty ako budúca dedička trónu a princezná!"
Zatlieskala nadšene vo vzduchu, nevšímajúc si môj úplný nezáujem a ignorovanie.
"Hmm, takže. Pokračuj vo výuke", povedala a razantne odkráčala ku dverám.
Odišla za rázneho klopkania podpätkov a za chvíľu opäť prišla Lady Ma.
"Mladá dáma, môžeme pokračovať?", spýtala sa a ukázala mi na stoličku, ani neočakávajúc zápornú odpoveď.
Sadla som si a skontrolovala všetky moje súčasti.
Biele rukavičky na rukách, korunka na hlave, účes neporušený, sukňa nariasená.
Fajn, všetko je v pohode.
Asi ďalšiu hodinu sme nudne debatovali o večeri a Lady Ma ma stále naprávala.
Už od mojich desiatich som ju počúvala a nemohla som si dovoliť ju nepočúvnuť.
Či už kvôli mame, alebo kvôli tej nehode, povedala som si a dotkla som sa bielych rukavíc.
"Mladá princezná, prosím, sústreďte sa!", napravila ma Lady Ma.
Nakoniec som si asi po ďalšej hodine vydýchla, pretože sme skončili a mohla som sa vrátiť do izby.
Slúžky ma prezliekli do krásnych modrých šiat a mohla som ísť na večeru s matkou, otcom a ostatnými dvoranmi.

Takze ahojte....sorry, že som dlho nič nepridala, bola som totiž na dovolenke. Bolo tam fakt úžasné. More bolo vážne skvelé a možno ho aj spomeniem v tomto príbehu :D
PS- túto časť venujem Girl_who_want_travel . Sorry, že sme cez leto nikde neboli :/ máme však ešte posledný víkend ;)