Journey to the future

ttttttttt

"Ale toto viem. Evelyyyn", zatiahla unudene Adeline a zahúpala sa na kresle.
Ja som si vzdychla a zlomyselne sa zaškerila: "Tak fajn. Počítanie ti ide. Čo taktoo..", začala som písať na papier, "toto?"
Podala som jej papier s víťazoslávnym úsmevom.
Ona si ho sebavedomo zobrala, no keď sa začítala, stŕpla.
"Ččo to je?", zajachtala a pozrela sa na mňa.
"Jednoduchá matematika. Volá sa to zlomky.
A toto tu sú komplikované príklady s odvodzovaním, vymieňaním a skracovaním čísel a písmen."
"Čožee?", opýtala sa s hrôzou Adeline.
"Presne", pokývala som hlavou a víťazoslávne prekrížila ruky.
"Najdrahšia Adeline. Takže? Stále si myslíš že toho vieš dosť?"
Adeline nafučene bezradne vzdychla a nechala ma napísať jej ďalší, no už ľahší príklad.
Nakoniec Adeline hodila naštvane pero na stôl: "Načo mi to je, preboha?"
"Hmm", zamyslela som sa, "Na rozvoj tvojich logických zručností. Potom tu máme ešte ďalšie predmety s ktorými začneme neskôr."
Adeline sa tiež zamyslela a nasadila prosebný pohľad: "Prosím. Nemôžeme sa radšej ísť venovať tým predmetom?"
Vzdychla som: "Tak fajn. Veď počítanie ti už ide. Takže", povedala som a zobrala som znova papier, aby som jej napísala dlhý zoznam najzákladnejších pojmov z biológie, chémie, fyziky a sociálnych vied.
"Toto máš ako pomoc", podala som jej kompletne zapísaný papier, "Sú to tie najhlavnejšie pojmy z vied, ktoré by si mala aspoň okrajovo poznať."
"Okrajovo? Koľko sa vlastne v tvojej dobe učí rokov?", spýtala sa so zdvihnutým obočím a papierom v ruke.
"Hmm, kedysi sa učilo okolo 12- 20 rokov, no po pár revolúciach a zefektívnení práce sa to skresalo na 11- 14", povedala som s úsmevom a pozorovala Adelininu prekvapenú tvár.
"Tak to ma rovno zabite", povedala, odhodila pero a vstala z kresla.
Zamierila k dverám: "Na dnes si dávame pauzu."
Vzdychla som si a pomyslela, Učitelská práca je fakt komplikovaná.
A Adeline!
Spomenula som si na francúzsku revolúciu, ohľadom toho tvojho zabitia...

Pokrútila som hlavou a odmietala pokračovať v tejto myšlienke.
Už som jej toho povedala dosť.
Na jej smrť ešte nenadišiel čas.
Pozrela som na papiere a rozmýšľala, čo by jej ešte pomohlo.
"Hmm, je tu toho až príliš veľa. Ona hlavne nepotrebuje nejaké blbé rovnice. Potrebuje to vidieť v praxi!"
Rozhodla som sa, že s tým niečo spravím a vydala som sa za Adeline na večeru.

---

"Hm, Evelyn? Čo to preboha robíš?", povedala mi Adeline keď vošla do miestnosti, ktorú som si už od rána uzurpovala.
Musela som vyzerať určite divne a šialene, pretože hneď po tom, čo ma napadla tá skvelá myšlienka ohľadom praktického učenia, tak som začala zháňať všetky možné chemické látky od ľudí na trhu alebo v zámku.
Zohnala som si dokonca aj čosi ako biely laboratorný plášť.
Práve som stála na stolíku a nalievala kyselinu sírovú do veľkého skleneného kotlíka, ktorú sa mi nejakým zázrakom podarilo zohnať.
Noo, a musím ešte podotknúť, že som sa asi trošičku bláznivo zasmiala pretože sa mi podarilo nájsť všetky veci, čo som potrebovala.
Aa, ešte.
Pre Adeline to mohlo byť asi strašidelné, keďže fosfor trochu svetielkuje.

Odložila som nádobu na stôl, zoskočila som zo stolíka a dala ruky v bok.
Vzdychla som: "Bola to fuška zohnať všetky látky, no nakoniec môžeme začať s dnešnou hodinou.
Hodina praxe! Muhahahaha!"
Adeline trochu zaspätkovala: "Tak fajn, Evelyn."
Nasadila nervózny úsmev: "Hlavne sa ukľudni a polož ten nožík!"
"Hm?", spýtavo som sa na ňu pozrela a potom nožíkom ukázala na hrudku draslíka na tácke: "A ako inak mám asi nakrájať draslík?"
"Aha", usmiala sa Adeline.
"Vážne. Neboj sa. Neni to nič šialené, vraždiace alebo proti cirkevné", ubezpečila som ju.
Adeline nadvyhla obočie, no nakoniec povedala: "Fajn. Verím ti.
Tak", podišla ku mne, "Čo ideme robiť?"

"Pomaly nalej túto látku HCl do tejto misky, kde je už iná látka HNO3. Spoločne vytvoria tú najsilnejšiu kyselinu, čo dokáže rozpustiť aj zlato. Volá sa lučavka kráľovská", usmiala som sa na Adeline, ktorá len vyvaľovala oči.
"Rospúšťa zlato? Aa nevieš náhodou to zlato aj vyrobiť?"
"Bohužiaľ. To je nemožné" povedala som smutne, "Ale je to aj dobré. Predstav si keby bolo až príliš veľa zlata. Celá ekonomika by padla a na svete by nastal chaos", vysvetlila som jej.
"To by asi nebolo dobré", uznala Adeline.
"Mhm", prikývla som a začala som krájať draslík.
"Čo s tým budeme robiť?", spýtala sa so záujmom Adeline.
Ideme dať draslík do vody a ich reakciou porovnáme s vodou a sodíkom. Ďalej ešte dáme nejaké zlato do lučavky a tiež uvidíme čo to spraví."

Dala som sodík do vody a s Adeline sme videli ako po hladine vody začal tancovať a prskať.
Potom som do druhej vody dala draslík a videli sme ako tiež začína tancovať a prskať, no na rozdiel od sodíka to bolo prudšie a agresívnejšie.
"Jej. Je to ako udatný súboj síl. Oheň proti vode!", uznala Adeline, keď draslík začal horieť a za chvíľu zmizol.

Ja som spokojne prikývla. "Páčia sa ti tieto pokusy?"
"Hej. Zatiaľ to bolo uspokojivé", povedala naoko povýšenecky, no potom sa zasmiala.

Najbližších pár dní sme s Adeline strávili v takomto provizornom laboratóriu.
Nakoniec sme prešli z rôznych chemických látok, až na prírodné látky a rôzne extrakty z rastlín z Versailleských záhrad.

"Som rada, že tu máte také rôznorodé rastliny", pousmiala som sa, keď sme s Adeline trhali kvety Nechtíka.
"Samozrejme. Máme najlepších záhradníkov z celého Francúzska", povedala Adeline a uložila kvet do prútenného košíka.
"No. Na vašu dobu je to vážne maistrovská práca. Oh. Mala by si však vidieť moje záhrady a laboratória, keď som pracovala na škole.
Mala som k dispozícii strašne veľké pole a na každom metri štvrocovom bola iná liečivá alebo okrasná rastlina.
Mala som skoro všetky, okrem pár vzácnych.

Uff, vážne sa divím, že som si znova spomenula na Wattpad :D tá moja deravá hlava... Zabudla by som ju
...asi všade :D
A vy ako? Ste na wattpade závislý..ako ja minulý rok...alebo naň občas kašlete a zabúdate...ako ja tento rok? :D