5. Keď som do teba pomaly vnikal šepla si mi, že chceš viac...

2.6K 159 2
                                    

 V bare to bolo preplnené. Všetci boli poobliekaný v retro štýle a hudba hrala tie najväčšie hity. Fascinovane som pozrela na Gemmu, ktorá iba pokrčila ramenami a spoločne sme si to nasmerovali k baru kde na nás už Caleb mával.

„Myslel som si, že máte iný plán," pousmial sa a už nám na pult podával dve drinky. „Dnes na môj účet," dodal pričom žmurkol na Gemmu.

„To je od teba milé," venovala mu úsmev a ja som na malú chvíľku mala pocit, že sa ten chalan práve úplne roztopil.

„Tak čo s vaším pôvodným plánom?" vrátil sa k téme a zatiaľ čo tí dvaja viedli medzi sebou diskusiu, ja som sa rozhliadala po miestnosti. Každú chvíľku môj pohľad padol na vchodové dvere pričom som sa pristihla pri tom ako tajne dúfam, že sa tu koniec koncov objaví.

„Myslím, že sa tvoja kamarátka nebaví," započula som Calebov hlas, ktorý ma donútil vrátiť svoju pozornosť späť k nim.

„Potrebujem viac alkoholu," pozrela som sa na neho pričom Gemma so mnou iba súhlasne prikyvovala.

„Len aby ste neskončili tak ako minule. Dnes tu nie je tvoj brat," pozrel na ňu. „Nemá vás kto odviezť domov."

„Prinajhoršom prespíme u teba," mykla ľahostajne ramenami.

Zvyšok večera bol síce fajn, no aj napriek tomu som sa nevedela odreagovať. Niečo vo mne mi v tom bránilo. Niečo vo mne si akoby uvedomovalo, že by som najradšej chcela tento čas tráviť na úplne inom mieste a to ma desilo.

Domov sme došli okolo jednej pretože to Gemma nakoniec taktiež vzdala. V dome bolo pozhasínané, v kuchyni sme si ešte vzali minerálku a zaľahli do postele.

Ráno som sa vzbudila ako prvá pričom som mala pocit, že sa zasa raz z toho tepla uvarím. Odkryla som sa perinou a obula si svoje macíkove papuče, v ktorých som zišla do kuchyne.

„Dobré ránko," zapriadla som a poriadne sa ponaťahovala, no následne som sa okamžite zamračila. Niečo bolo divné. Ani jeden z prítomných ma neodzdravil a všetci sa tvárili naozaj zvláštne.

„Stalo sa niečo?" opýtala som sa a pohľadom prešla na mamu.

„Zayn opustil skupinu," odvetila Anne a ja som od prekvapenia podvihla obočím. A síce som nebola ich verný fanúšik od Karin som každodenne o nich dostávala informácie. A z toho čo som vedela boli títo chalani nerozluční.

„To mi je ľúto," šepla som neisto a pozrela na Harryho, ktorého objímala Lou.

„Mal by som sa vrátiť do Londýna," pretrel si oči, zhlboka sa nadýchol a zoskočil zo stoličky na ktorej sedel. „Chalani ma potrebujú."

„Rob ako uznáš za vhodné," prikývla Anne.

„Mal by si si to najprv premyslieť," zastavila ho Lou predtým ako sa otočil na odchod pričom ho chytila za ruku. „Iba včera som prišla. A konečne po dlhej dobe môžeme byť spolu aj niekde inde ako u mňa doma."

„Je mi to ľúto Lou, no..."

„Harry," nenechala ho ani dopovedať, postavila sa oproti nemu a vzala mu tvár do dlaní. „Ja ťa o to žiadam. Potrebujem s tebou stráviť kúsok času bez chalanov a bez toho všetkého naokolo."

„Hneď zajtra na obed vyrazíme," dodal po zaváhaní a ona iba s úsmevom prikývla pričom ho jemne pobozkala. Sledovala som akú veľkú moc má ta ženská nad Haroldom a úprimne som tomu nechápala.

Harry sa na ňu iba silene usmial, otočil sa na päte a odišiel cez terasu kuchyne do záhrady. Na chvíľku som zaváhala, no nakoniec mi to nedalo a vybrala som sa za ním pričom som na sebe cítila pohľady ostatných.

No Control ( FF Harry Styles )Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang