53. Pretože neverím, že my dvaja už nemáme šancu

1.4K 110 11
                                    

Hľadela som na neho neschopná slova pričom môj dych sa každou sekundou v jeho tesnej blízkosti stával prerývanejším. A či som chcela alebo nie, moje telo hovorilo za mňa. Mohla som sto krát poprieť to, že ho milujem, mohla som ho miliónkrát oklamať, no on to musel cítiť.

„Viem, že sme sa obaja mnohokrát nezachovali férovo," nadýchol sa pričom zvraštil obočím. „No ja už takto ďalej nemôžem Sam," jemne pokrútil hlavou pričom som zreteľne zacítila teplo jeho tela. Medzi nami nebol priestor, ktorý by nás oddeľoval a ktorý by mohol zabrániť tomu aby som podľahla. A to ma desilo, pretože aj keď som ako veľmi chcela znova mu podľahnúť, bála som sa následkov. „Jednoducho mi ukáž, že sa stále staráš. Že niekde pod touto tvojou maskou je stále Samantha, ktorú poznám, že to čo si mi povedala tú noc si myslela vážne a ja..." chcel dopovedať, no zadržala som ho tým, že som mu položila prst na ústa.

„Možno mi ty dokážeš odpustiť, no ja nie," pokrútila som hlavou. „Nezaslúžim si ťa Harry. A je jedno čo povieš alebo urobíš, nedosiahneš tým to, že sa budem cítiť lepšie."

„Takže sa teraz plánuješ trestať zvyšok svojho života?" ironicky sa uchechtal.

„Počula som, že máš novú známosť," odignorovala som jeho otázku, pretože odpoveď mu musela byť jasná. V tej chvíli som si bola viac než istá, že Harry by mi dal ďalšiu šancu. Že by dokázal zahodiť za hlavu všetko čo som urobila, všetku bolesť, ktorú som mu spôsobila...no ja som nemohla. Nezaslúžila som si jeho odpustenie, nezaslúžila som si jeho. A síce to vedel aj on sám, jeho nádej a viera, že som lepšia ako som v skutočnosti bola mu stále nedovoľovala nechať ma ísť.

„Neodbáčaj od témy," varovne podvihol obočím.

„Musí to byť skvelé dievča keď si si ju vybral," spokojne som sa pousmiala.

„Ja som si nikoho nevybral."

„Daj jej šancu Harry."

„Samantha prestaň!" okríkol ma a odstúpil odo mňa pričom si vošiel rukami do vlasoch. „To naozaj nevidíš aký som z teba zúfalý?! Ničíš ma...tá neistota ma zabíja! Tie nezodpovedané otázky, tvoje správanie...viem čo cítim keď som s tebou...dokonca aj viem čo cítim z teba, no ty..." chcel pokračovať keď v tom sa dvere izby otvorili a mne v tej chvíli odľahlo pretože som naozaj netušila ako dlho by som dokázala ešte odolávať jeho nátlaku.

„Harry?" nadvihlo obočím dievča, ktoré som poznala iba kvôli jej kariére modelky a tomu, že sa jej fotografie niekedy objavovali v časopisoch.

„Kendall?" zamračil sa, no to už pohľadom prešla na mňa. „Čo tu dočerta robíš?" spýtal sa jej kým si ma skúmavo prezerala. A či som chcela alebo nie, zrazu som sa vedľa nej cítila ako škaredé káčatko. Kendall bola dokonalo upravená, štýlovo oblečená zatiaľ čo ja som mala na sebe iba rozťahané tričko a vlasy zopnuté v gumičke.

„To som sa naozaj o tvojej nehode musela dozvedieť z novín?" povzdychla si a po menšom zaváhaní k nemu pristúpila a silno ho objala. „Tak veľmi som sa zľakla. Si v poriadku? Ako sa cítiš? Bolí ťa niečo? Čo tvoje..."

„Som v poriadku," zastavil jej vlnu otázok. „Nemala si tu chodiť," následne sa zamračil a otočil sa späť ku mne zatiaľ čo ja som sa snažila zachovať neutrálny výraz tváre hoci ma z vnútra zožieral fakt, že je v blízkosti inej ženy. A k tomu až príliš dokonalej ženy.

„Asi som prišla nevhod," skonštatovala potichu.

„Nie," odvetila som až prirýchlo. „Vlastne ja som už na odchode," dodala som pomalšie.

„Ešte sme neskončili Samantha," upozornil ma Harry, ktorý sa rozhodol až príliš zatlačiť na pílu a neprestať kým nedosiahne svoje.

„Myslím, že sme už obaja povedali to čo sme mali," odvetila som pričom sa mi zatriasol hlas na čo Kendall spozornela.

No Control ( FF Harry Styles )Where stories live. Discover now