No Control ( FF Harry Styles )

20. No najviac z duše nenávidím to, že ma stále viac nútiš do toho spadnúť

 Sedela som na parapete okna a pohľadom sa vpíjala na oblohu plnú hviezd. Stále dookola som si prehrávala rozhovor s Niallom, ktorý mi z akéhosi dôvodu utkvel v pamäti pričom som rozmýšľala nad všetkým. Nad Sebastiánom a nad našou svadbou, ktorej som sa čoraz viac desila. Bolo to zvláštne, pretože odkedy som ho spoznala, túžila som iba po jednom. Byť jeho už navždy a teraz? Teraz to bola skutočnosť, no ja som aj napriek tomu nebola dostatočne spokojná. Miesto radosti a užívania si z pocitu, že sme konečne spolu, trávim čas v blízkosti Harryho, ku ktorému ma niečo ťahá.  Niečo tak silné až ma z toho striasa. Niečo tak intenzívne až mám z toho každým dňom väčší a väčší strach. A niečo tak spaľujúce až mám pocit, že neprejde deň kedy by som ho nepotrebovala mať nablízku.

„Bože Sam spamätaj sa," povzdychla som si a tvár som zaborila do dlaní. Bolo to ťažké, pretože akokoľvek som sa snažila, vedela som, že Harry sa mi pomaly dostáva pod kožu. Nebála som sa, že by som sa do neho mohla zamilovať pretože to bolo nereálne. V živote som milovala iba jedného jediného. A stále ho milujem. Sebastián je moja epická láska, ta pravá a jediná, no Harry on...on je pre mňa ako moje prekliatie. Je niekto kto ma poháňa,  núti sa zamyslieť,  dáva mi na výber a hlavne pri ňom sa cítim skutočnou ženou.

„Gemma?" šepla som keď som si všimla ako sa v posteli kúsok pohemžila. Miesto odpovede sa však prehodila cez polku postele a ja som vedela, že je práve v najtuhšom spánku. Využila som to a po špičkách som sa dostala z izby. Zamierila som si to na koniec chodby, no pri dverách som sa však zasekla a zaváhala som.

Mala som iba dve možnosti. Otočiť sa na päte, prekonať tú túžbu a vrátiť sa späť do svojej izby s pocitom, že som urobila správne rozhodnutie. Presne to som mala urobiť, no aj napriek tomu som však zvolila druhú možnosť a zaklopala som na jeho dvere.

„Sam," unavene si pretrel oči a pohľadom okamžite prešiel na chodbu či nás náhodou niekto nešpehuje.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať," odvetila som rozpačito a nervózne som prešľapla na druhú nohu.

„Alebo si sa prišla so mnou vyspať," pobavene na mňa pozrel na čo som prekvapene podvihla obočím.

„Nie, tentoraz nie," pokrútila som hlavou hoci moje celé vnútro kričalo, že áno.

„Fajn. Tak povedz čo máš na jazyku a choď spať," zasmial sa a oprel sa o dvere.

„Ty- ty ma ani nepustíš dnu?" uisťovala som sa pričom som sa jemne zamračila.

„Obaja vieme ako by to skončilo ak by som ťa vpustil dnu," zívol pričom nahodil ľahostajný tón.

„Nenamýšľaj si, že ti neviem odolať," prekrížila som si ruky cez hruď pričom som začala ľutovať, že som za ním išla. Harry bol niekedy náladovejší ako samotná ženská a túto jeho vlastnosť som u neho už od detstva neznášala pretože som niekedy naozaj nevedela čo si myslí.

„A vieš?" podvihol obočím.

„Ani neviem prečo som prišla," pretočila som očami.

„Porozprávať sa," pripomenul mu a kútiky úst mu zacukali do jemného úsmevu. „Podľa tvojich slov," dodal. „No podľa mňa si prišla pretože planieš túžbou ma znova pobozkať, byť v mojom náručí a cítiť sa..."

„Ale prosím ťa," skočila som mu do reči pretože som sa začala cítiť naozaj trápne, že ma prekukol. Neviem ako on, no pravdou bolo, že som pri ňom úplne strácala hlavu. A síce to bolo vždy iba chvíľkové, potrebovala som ho. „Jediný ku komu planiem túžbou je tisíce kilometrov odtadiaľto."