No Control ( FF Harry Styles )

12. Povedz rovno, že si chceš ušetriť prácu s mojím vyzliekaním

Sneh pod nohami každým krokom praskal a ja som zreteľne cítila ako mi chlad čoraz viac naráža až do štipku kosti. Bola to už dobrá pol hodina kedy sme vyrazili od auta do chatky, ktorú som cestou zahliadla a ktorá sa zrazu zdala byť v nedohľade.

„Určite pri nej už o chvíľu budeme," šepol Harry a ja som iba mlčky prikývla. A mal pravdu. O ďalších približne desať minút sme zbadali v diaľke malé svetielka čo nás donútilo zrýchliť v kroku. Pri dverách sme okamžite zaklopali a až na tretí krát nám otvoril akýsi chlap okolo tridsiatky, ktorý si nás okamžite premeral pohľadom.

„Zdravím," pozdravila som ako prvá na čo iba prižmúril oči. „Asi pol hodiny odtiaľto sa nám stala..."

„Viac ako pol hodiny," opravil ma Harry na čo som na neho iba zazrela prečo pre neho musí byť práve teraz dôležitý tak malý detail.

„Stala sa nám nepríjemná vec a naše auto zapadlo do hlbokého snehu pričom...."

„Zapadlo pretože ona presne celú cestu vedela kam ideme a bola si istá, že ideme správne," znova mi do toho skočil.

„Môžeš s tým prestať?" otočila som sa k nemu.

„Nič nerobím," bránil sa. „Iba približujem situáciu."

„Tak s tým prestaň!"

„Myslím, že tohto pána by mohli zaujímať detaily keďže sa mu plánujeme napchať do jeho príbytku," pozrel na mňa so zdvihnutým detailom.

„Všetko kazíš," zamračila som sa nahnevane.

„Ja? Neviem kto z nás dvoch prehlásil, že cestu si pamätá!"

„Choď do čerta!"

„Som tu s vami iba necelé dve minúty a začína ma z vás fakticky bolieť hlava," zaúpel chlap, ktorý na nás vyorane hľadel.

„Vidíš. Mal by si byť už ticho," zazrela som na Harolda, ktorý sa nadychoval, že niečo povie.

„Zmĺknite obaja!" predbehol ho domáci. „A radšej poďte dovnútra," pretočil očami a pootvoril dvere.

Chatka nebola veľká. Malá kuchynka, jedna izba, kúpeľňa v rohu a obývačka s krbom, ktorý prijemne prehrieval celú miestnosť.

„Tu máte osušky a deky na noc, budete spať na tomto gauči," zahlásil.

„Fajn, keď sa roztiahne tak to môže byť. A ty," otočila som sa k Harrymu, ktorý mal na tvári zrazu pobavený výraz síce som nevedela prečo. „Budeš spať čo najďalej odo mňa," upozornila som ho.

„Rád by som ale tento gauč sa nedá roztiahnuť," zasmial sa zatiaľ čo ja som prestrašene pohľadom prešla na chlapa, ktorý iba nad nami krútil hlavou.

„Má pravdu. Budete sa musieť potlačiť."

„Ale..." chcela som namietať keď som v tom za sebou pocítila jeho tesnú blízkosť.

„Mám pocit, že túto noc budeme musieť stráviť spolu," šepol mi do ucha pričom som zacítila jeho dych na mojich vlasoch na čo moje telo okamžite zareagovalo.

No tak Samantha upokoj sa! karhala som v duchu samu seba no ani to nepomohlo.

„Ak ste hladný v chladničke je vianočná šunka, nakladané bravčové paprčky, sušená treska a koláče," začal vymenovávať tradičné vianočné jedlá vo Švédsku. „Vezmite si čo chcete, ráno vám to všetko spočítam. Karty neberiem, iba hotovosť," dodal a my sme iba prikývli. „A hlavne buďte potichu. Nerád by som oľutoval, že som vás prichýlil," odvrkol a skôr ako sme stihli zareagovať sa zamkol vo svojej izbe. Chvíľku sme obaja mlčky ostali civieť na jeho dvere a následne sme sa obaja pobrali opačnými smermi. Ja som si to okamžite zamierila do kúpeľne a Harry do kuchynky.