No Control ( FF Harry Styles )

44. Si rovnaká ako bol tvoj otec...

Pohľadom som sa upierala na infúziu, ktorá pomaly stekala. Každým nádychom som cítila zvláštny tlak v podbruší, ktorý mi pripomínal čo som urobila. Znova.

Domov som sa dostala tesne pred večerou. Nohy sa mi podlamovali každým krokom a ja som sa už nevedela dočkať chvíle kedy sa schúlim do svojej postele. Opatrne som sa vybrala hore schodmi, keď ma zastavil jeho hlas.

„Sam?" vyslovil moje meno a mňa v tej chvíli niečo doslova pichlo pri srdci. „Kde si bola?" prikročil ku mne keď som sa k nemu ani neotočila. Miesto odpovede som sa iba zhlboka nadýchla a urobila som ďalší krok do svojej izby, no to ma už zadržal. „Samantha," chytil ma za ruku, na ktorej zbadal stopy po kanyle. „Povedz mi kde si do čerta bola?!" zvýšil úpenlivejšie hlas na čo sa na chodbe objavila aj Anne.

„Bola som vyriešiť jeden malý problém," odvetila som na sucho pričom som sa na neho konečne pozrela. Harry na mňa zmätene hľadel pričom sa mu v pohľade zračil strach. „A teraz ma ospravedlňte, no potrebujem si oddýchnuť," šepla som, pretože inak by sa mi zachvel hlas. Nakoniec som sa otočila a odišla do izby.

Opatrne som zo seba strhla sveter a stiahla nohavice. A síce som nepociťovala bolesti, bola som neskutočne unavená. Nestihla som však ani zaliezť do postele, keď do vnútra vtrhol Harry.

„Chcem vedieť o akom probléme si hovorila," zahlásil a zabuchol za sebou dvere.

„Som unavená Harry," povzdychla som si a plánovala vojsť do postele keď v tom ku mne pristúpil a silno so mnou trhol späť k nemu.

„Čo znamená tá rana na tvojej ruke Sam?" opýtal sa ma priamo. Môj pohľad padol na ranku z kanyle okolo ktorej bola veľká žltá modrina. „Bola si u doktora?" uisťoval sa na čo som iba prikývla. „Je všetko v poriadku? Mala si bolesti alebo...."

„Nestrachuj sa," prerušila som ho. „Všetko je v absolútnom poriadku."

„Tak prečo si bola u toho lekára?!" zvýšil hlas. „Niečo s bábätkom?" opýtal sa prestrašene na čo som zvraštila obočím. „Sam, odpovedz mi," nabádal ma. „Pre krista pána hovor so mnou!" skríkol na mňa keď som ostala ticho.

„Mal by si ísť," šepla som roztrasene a vymanila si ruku z jeho zovretia.

„Čo si urobila?" zamračil sa keď si pomaly začal uvedomovať situáciu.

„To čo som musela," odvrkla som a otočila som sa k nemu chrbtom s úmyslom ukončiť tento rozhovor. No on ma znova strhol späť k sebe pričom ma donútil pozerať sa na neho. „Neboli sme pripravený Harry," dodala som. „Ani jeden z nás," pokrútila som hlavou a snažila sa ospravedlniť svoje rozhodnutie.

„Čo je s mojím dieťaťom Samantha?!" spýtal sa nevraživo pričom už mu musela byť jasná odpoveď.

„Žiadne dieťa nie je Harry," pokrútila som hlavou. „Nie viac," dodala som neisto na čo jeho stisk povolil a on odo mňa odstúpil o krok ďalej. Nedokázala som na neho hľadieť, pretože to čo som v jeho výraze zbadala som nikdy predtým nevidela. Bola v ňom beznádej a zúfalstvo.

„Ako si...ako si sa...." snažil sa vykoktať, no zakaždým zlyhal.

„Už viac nemáš dôvod so mnou ostávať. Si voľný Harry Styles," vydýchla som a cítila ako vo mne niečo zomrelo.

„Toto...nie..." pokrútil hlavou a snažil sa spracovať to čo som mu práve povedala. „Povedz mi, že si nebola na..." ani to len nedokázal vysloviť nahlas. „Sam ja ťa prosím povedz mi, že si neurobila to čo si myslím," zúfalo nakoniec vydýchol.

„Je mi to ľúto," šepla som. „No takto je to najlepšie. To dieťa bolo pre teba iba príťažou. Nútilo ťa so mnou ostávať aj keď..."

„Ty nemáš ani tušenia čo to dieťa pre mňa znamenalo!" skríkol rozrušene po mne až som odskočila o krok dozadu.