No Control ( FF Harry Styles )

2.07. Miluješ ma až príliš na to aby si sa dokázal prizerať ako trpím

Nechápavo som na ňu upieral zrak pričom som presviedčal sám seba, že toto sa mi musí iba zdať. Nemohla dôjsť do môjho rodného mesta a už dupľom sa práve v tejto chvíli nemohla nachádzať v mojom dome. V blízkosti mojej rodiny.

„Harry," na tvári sa jej zjavil úsmev, ktorý neveštil nič dobrého. Rose bola úprimne rada, že ma vidí hoci na to nemala dôvod. My dvaja sme si iba užívali noci kedy sme sa cítili osamelý. Nič viac v tom nebolo, no prečo do pekla potom stála v mojej obývačke?!

„Čo tu robíš Rose?" zavrčal som zlostne pričom som sa snažil dostať bezpečne dole schodmi hoci sa mi v hlave neskutočne točilo.

„Už pár dní sa ti snažím dovolať. Potrebujem s tebou hovoriť a..."

„To, že ti neberiem telefonáty očividne znamená, že ťa nechcem počuť," odbil som ju.

„Harry správaj sa normálne," upozornil ma Robin, ktorý jej otvoril dvere.

„Prečo by som mal?"

„Viem, že by som tu nemala byť, no potrebujem s tebou naozaj súrne hovoriť," odignorovala moje správanie ako zakaždým keď som sa k nej takto choval a pristúpila ku mne.

„Ako vidíš teraz na to nie je vhodná doba. Takže buď taká láskavá otoč sa a vypadni z môjho domu."

„Toto na mňa neplatí," pokrútila hlavou a pristúpila ku mne bližšie. „A ja odtiaľto neodídem skôr ako ti nepoviem prečo som tu prišla."

„Tak to vyklop a vypadni," opravil som sa a pretočil znudene očami.

„Som tehotná Harry," vychrlila zo seba jedným ťahom a ja som na stotinu stuhol. Čakal som hocičo, no toto nie. Bola to ako ľadová spŕška, ktorá však našťastie netrvala dlho.

„Tak to ti gratulujem, no nemyslím, že som vhodný človek s kým by si túto novinku mala oslavovať."

„Ty asi nerozumieš čo to znamená," pokrútila zmätene hlavou.

„Viem presne čo to znamená. Nebola si opatrná a nechala si sa zbúchať jedným z tých, ktorých si púšťaš pravidelne pod sukňu," odvrkol som na čo do toho už zakročil Robin, ktorý ma uzemnil s tým aby som sa prestal takto chovať.

„To dieťa je tvoje Harold," povzdychla si hoci ani len na sekundu nedala najavo, že jej moje slová ubližujú. „Či chceš alebo nie," pokrčila ramenami a pokračovala ako sebaistá žena, ktorá bola rozhodnutá dosiahnuť svoje. A práve v tejto chvíli chcela aby som prevzal zodpovednosť za niečo čo som nechcel. „Tentokrát neutečieš pred problémom, pretože ja v tom neostanem sama," varovala ma na čo som sa iba zasmial hoci som pocítil ako z toho začínam byť nesvoj.

„Aby si nebola sklamaná," žmurkol som na ňu a otočil sa na odchod pričom som si to zamieril späť do svojej izby a nezastavil ma ani Robin, ktorý za mnou kričal až kým som za sebou nezabuchol dvere izby.

Ráno som sa zobudil s hroznou opicou. V mojej hlave trešťalo a ja som nebol schopný ani sa len pretočiť na druhý bok. Pohľadom som sa vpíjal do stropu a dokonca každým nádychom ma bolelo celé telo. V hlave som mal menší chaos pričom som sa cítil znova prázdny. Bez zmyslu a bez cieľa.

„Pre nikoho tu nie som!" zakričal som chrapľavo keď mi niekto zabúchal na dvere, ktoré sa vzápätí pootvorili a ja som v nich zbadal anjela, ktorý ma mohol ako jediný zachrániť.

„Ani pre mňa?" opýtala sa neisto a skôr ako som na to stihol reagovať, vstúpila dovnútra pričom za sebou zabuchla dvere.

„Prečo si prišla?" šepol som pričom som sa donútil aspoň posadiť zatiaľ čo mi Sam podala pohár vody, ktorý so sebou doniesla.