No Control ( FF Harry Styles )

2.11 Žiadna iná pre mňa nebude tak dokonalá ako si ty

Na malú chvíľku bolo všetko preč. Všetka tá úzkosť, bolesť, strach a pocit neistoty. Ležala som schúlená v jeho náručí hoci som vedela, že to nie je správne. Užívala som si každý jeho nádych, pri ktorom sa mu pokojne nadvihovala hruď zatiaľ čo moje prsty jemne hladili obrysy jeho tetovaní.

„Šteklíš ma," zamrmlal popod nos na čo som doslova stuhla, pretože som si myslela, že celú tú dobu tvrdo spí. „No môžeš v tom pokojne pokračovať," unavene si povzdychol pričom sa kúsok pomrvil a jeho ruka, ktorou ma objímal skĺzla nižšie na môj pás.

„Mal by si sa dať dokopy," podvihla som hlavu z jeho hrude a pohľadom prešla na jeho tvár, ktorá sa v tom momente zamračila.

„Mali by sme ostať takto," odvetil mi pokojne pričom stále neotvoril oči. „Takto je to správne," dodal a ja som zacítila ako si ma k sebe ešte silnejšie pritlačil.

„Aj ja by som to chcela," šepla som a pohľadom prešla na jeho pery. „No obaja sme už niekde inde, máme svoje záväzky a..."

„Ja žiadne záväzky nemám," skočil mi do reči a konečne otvoril oči.

„Budeš otcom," pripomenula som mu pokojne a či som chcela alebo nie, prinútila som sa posadiť.

„Finančne ho zabezpečím," pretočil ľahostajne očami pričom sa oprel o lakte a zahľadel sa na mňa. „Viac odo mňa nikto nemôže čakať."

„Stále dúfam, že zmeníš názor," povzdychla som si a zliezla z postele. Nahla som sa po rifle, ktoré boli hodené na zemi a natiahla si ich zatiaľ čo Harry po mne skĺzol pohľadom.

„Už ideš?" opýtal sa ma po chvíľke pričom sa rozhodol ukončiť predošlú tému.

„Musím," prikývla som neisto a snažila sa zahnať rozpaky z toho ako na mňa hľadí.

„Zasa ostanem sám," zamrmlal popod nos, no ja som to započula na čo som si znova sadla na posteľ a chytila jeho ruku.

„Zavolaj chalanom," navrhla som.

„A na čo? Aby som počúval aký som nezodpovedný a trucovitý a neznesiteľný..." začal vymenovávať, no ja som ho prerušila.

„Hovoria to, pretože si myslia, že ten starý Harold je už dávno preč, a nehnevaj sa na mňa no ty sám si im dal už milión dôvodov na to aby to s tebou vzdali."

„Dal som ich aj tebe...," povzdychol si na čo sa na chvíľku odmlčal pričom mi pohladil palcom ruku, ktorú som mala skrytú v jeho dlani. „A ty si aj napriek tomu stále tu."

„Pretože ťa..." nadýchla som sa, no potom som sa okamžite zasekla. Naozaj som mu práve chcela povedať, že dôvod prečo som stále tu je ten, že ho milujem? „Pretože ja viem pravdu. Pretože predo mnou sa nepretvaruješ a nehráš sa na niekoho kým nie si. Pretože viem, že hlboko v tebe je stále ten Harry," šepla som nakoniec pričom som vystrela druhú ruku a priložila ho na jeho hruď. „Môžeš sa snažiť byť niekým iným, no svoje srdce nedokážeš zmeniť."

„Je pravdou, že poväčšine si ten hlúpy orgán robí aj tak to čo chce," pobavene pretočil očami na čo som sa pousmiala. „No každopádne...ďakujem," povzdychol si nakoniec na čo som zmätene zvraštila čelom. „Že...že ma neopúšťaš, že ma nedokážeš nenávidieť, pretože....dokážem žiť s hocičím, nejako prežívam aj bez teba, no fakt, že by si ma nenávidela...ten fakt by ma zabil."

„Harry," pousmiala som sa a pohladila ho po líci. „Ak by som ťa nenávidela, musela by som nenávidieť aj samú seba. Pretože ty si časť zo mňa, tá živá časť zo mňa, tá lepšia."