No Control ( FF Harry Styles )

2. 22. But if you love me, don't let go

Slnečné lúče mi jemne hladili pokožku zatiaľ čo ja som si pomaly odpíjala z horúceho zeleného čaju, ktorý som ako jediný dokázala do seba dostať. Dnes bol ten deň kedy mala moja mama podstúpiť operáciu, no aj napriek tomu som cítila zvláštny pokoj. A hoci ma Anne a Harry presviedčali aby som išla na noc k nim, ja som sa rozhodla vrátiť domov. Do domu, ktorý som zo začiatku nechcela ani prijať, no ktorý som si nakoniec zamilovala.

„Pripravená?" vkročil na záhradu Harry, ktorý mal kľúče od Anne.

„Myslím, že áno," prikývla som a otočila sa za jeho hlasom. Jeho pomalá chôdza naznačovala, že si nebol istý ako sa má ku mne zachovať, no ja som k nemu pristúpila a pritúlila sa k nemu skôr ako stihol zareagovať. „Ona to zvládne," šepla som mu do hrude zatiaľ čo jeho prsty blúdili po mojom chrbte.

„Určite áno," vydýchol pričom ma pobozkal do vlasoch na čo som podvihla tvár a zahľadela sa na neho. „Gemm s mamou a Robinom už vyrazili," oznámil mi vzápätí na čo som mlčky prikývla.

„Vezmeš ma predtým ešte niekam?" spýtala som sa neisto na čo zvraštil obočím. „Chcem navštíviť otca a Sebastiána."

„Láska," šepol pričom mi začesal vlasy za ucho. „Nemyslím, že práve dnes je ten správny čas aby si..."

„Práve dnes je ten správny čas na to aby som sa uistila, že o nikoho ďalšieho v mojom živote nemôžem prísť," oponovala som mu skôr ako stihol dopovedať.

„Urobím čokoľvek, no nechcem aby si sa zbytočne trápila."

„Nebudem," pousmiala som sa a vdýchla jeho vôňu, ktorá ma zakaždým dokázala upokojiť.

Hold, hold on, hold onto me Vydrž, vydrž, vydrž so mnou,
'Cause I'm a little unsteady pretože som kúsok neistý.
A little unsteady Kúsok neistý.
Hold, hold on, hold onto me Vydrž, vydrž, vydrž so mnou,
'Cause I'm a little unsteady pretože som kúsok neistý.
A little unsteady Kúsok neistý.

Mama, come here Mama, poď tu.
Approach the pier Pristúp na mólo.
Daddy, I'm alone Otec, som sám,
'Cause this house don't feel like home pretože tento dom viac nevyzerá ako môj domov.

Harry zaparkoval ulicu od cintorína, ktorý práve prerábali. Robotníci opravovali bránu, ktorú pred mesiacom nejaký výtržníci úplne zničili a tak sa nedalo s autom dostať bližšie.

„Mám ísť s tebou?" spýtal sa na čo som iba prikývla.

Celú tú dobu stál Harry pri mne pričom ma objímal zozadu. Bol mi oporou, ktorú som potrebovala. Cítila som jeho pevné zovretie a každou sekundou v jeho náručí som si bola stále istejšia, že všetko dobre dopadne.

Pohľadom som sa vpíjala na fotku svojho otca. Bolo to už tak dávno kedy som naposledy započula jeho hlas, videla jeho úsmev či zacítila jeho dotyk. Od jeho smrti sa v mojom živote zmenilo hádam všetko. V prvom rade som sa zmenila ja. Nikdy by som neverila, že sa dá stratiť samého seba. Predsa človek je taký aký je, no za ten čas som sa naučila, že o tom kým sme nerozhodujeme my. Všetko je to o živote, o skúškach, prekážkach, pádoch a vzletoch. A hoci som po väčšinou toho času padala, práve v tejto chvíli som neľutovala ani jedno moje rozhodnutie. Pretože všetko čo som urobila ma doviedlo sem. Na toto miesto.