No Control ( FF Harry Styles )

2.19 A to zistenie, že na svete nie sme samy za to všetko stojí

Sedela som v čakárni a nervózne si poklepkávala nohou. Pohľadom som sa upierala na malý zelený kvetináč, ktorý stál v strede stola a snažila si nahovoriť, že všetko dobre dopadne. A hoci Anne sedela vedľa mňa, bolo to akoby som tam bola úplne samá.

„Robb," zrazu zaznel jej hlas a ja som v tom okamihu podvihla tvár. Bolo to už pár dní kedy sa tu na tomto poschodí nemocnice objavil. Vedela som, že tu nechodí kvôli mne, no akosi som to neriešila. Nebolo by to tak, že by som ho mala na háku, no pri tom všetkom ako sa to zvrtlo so mnou a Harrym som pomaly zabúdala na celý svet.

„Ako sa má?" položil otázku potom ako sa zvítal s Anne.

„Práve ma vizitu," odvetila som a na sucho som prehltla. „O tri dni ju čaká operácia a potom..." nedopovedala som, pretože som nevedela ani čo.

„Potom sa vráti späť domov, v poriadku," dodal za mňa na čo som sa na neho vďačne usmiala. „Každopádne," zhlboka sa nadýchol. „Prišiel som, lebo som tajne dúfal, že ťa tu nájdem. Môžeme sa porozprávať?" položil mi otázku a hoci som na to nemala najmenšiu chuť, mlčky som prikývla.

„Tak ja teda skočím skontrolovať Robina a Gemmu," postavila sa Anne a z vrecka vytiahla mobil, s ktorým odišla smerom k výťahu. Robb na chvíľku zaváhal, no nakoniec urobil krok ku gauču, na ktorom som sedela.

„Sam," šepol moje meno a prisadol si pričom ma chytil za ruku. „Ja...chcem sa ospravedlniť. Mala si pravdu, nemôžem od teba očakávať, že budeš chcieť so mnou keď ja s tebou nie som v tých najhorších časoch."

„Robb..." chcela som ho prerušiť, no on pokračoval.

„Viem, že som ťa nemal súdiť a mrzí ma to. Urobil som chybu, no pravdou je, že každým dňom je to bez teba ťažšie a ťažšie. Chýbaš mi, šialene mi chýbaš," vydýchol s úsmevom zatiaľ čo ja som sa snažila nájsť vhodné slová, ktorými by som mu príliš neublížila. No akokoľvek som sa snažila, nič správne ma nenapadalo.

„Som s Harrym," šepla som nakoniec úplne jednoducho a v tej chvíli som cítila ako mi pustil ruku z jeho zovretia. „Prepáč mi to, no nechcem ťa viac klamať."

„Viac klamať?" podvihol obočím a ja som sa v tej chvíli znova raz nenávidela.

„Ja ťa mám rada Robb, naozaj ťa mám rada. Dokonca môžem povedať, že ťa ľúbim a bude to pravda, no..." zháčila som sa, pretože v tej chvíli ku nám práve mieril Harry. „Nikdy to nebude dostačujúce kým bude existovať on," dodala som a pohľadom sa na neho upierala. V tom som na sebe zacítila jeho pohľad pričom Harry zastavil vo chvíli keď nás videl spolu. „Jeho milujem. A hoci som sa snažila s tým prestať, on si vždy ku mne našiel cestu späť."

„Ako môžeš milovať niekoho na koho si nespomínaš?" nechápal.

„To bolo ďalšie moje klamstvo."

„Čože?"

„Pravdou je, že som si ho nechcela pamätať, pretože mi svojim odchodom až priveľmi ublížil."

„Takže si ma celú tú dobu využívala?!" zvýšil hlas.

„Nie, ja..."

„Samozrejme. Bola si mrzák a ja som bol po ruke. Ako jediný kto ti ponúkol budúcnosť a tak si si povedala prečo to nevyužijem však?" ironicky sa zasmial.

„Takto to nebolo," pokrútila som hlavou, no na to sa už nahnevane postavil.

„Neklam znova Samantha!"