No Control ( FF Harry Styles )

2. 28. Vráť sa späť ku mne...

've been led on                                           Bol som vedený
To think that we've been                       aby som si myslel
Trying for too long.                                  Že sme sa snažili príliš dlho.
Every time we drift                                  Zakaždým keď sa ponáhľame
We're forcing what is wrong.              Nútime si to čo je zlé.
At last that voice is gone.                     Nakoniec je ten hlas preč

Prešlo už pár dní. Pár dní odkedy som ho videla naposledy. Odkedy som s ním hovorila a doslova ho odohnala. Odo mňa, od všetkých.

Skazila som všetko čo som mohla. Prekazila som Vianoce, zničila posledné spoločné chvíle, ktoré nám ostávali. A kvôli čomu? Aby som uľavila svojmu svedomiu? Aby som sa cítila lepšie z toho, že ho opúšťam? Znova...

Nechápala som čo som v živote urobila tak príšerné, že sa mi to všetko dialo. Prečo to nemohlo byť aspoň o kúsok jednoduchšie? Prečo vo chvíli keď som si myslela, že už sa nič zlé stať nemôže, príde niečo čo ma presvedčí o tom ako veľmi som sa mýlila?

„Tragédia," zúfalo si povzdychla Gemm, ktorá sa hodila ku mne do gauču. „Môj brat je už vyše týždňa nezvestný, Robin s mamou sú na prášky a neustále sa hádajú, Rose vyvoláva každú chvíľu a ty...ty si celý ten čas neprehovorila skoro ani jednu súvislú vetu," prižmúrila oči pričom na mňa pozorne pozrela. „Nechceš sa už k tomu konečne vyjadriť?"

„Nemám čo povedať," pokrčila som ramenami. „Asi iba toľko, že som sa s tvojim bratom rozišla. Definitívne," posledné slovo sa mi doslova zaseklo na pár sekúnd v hrdle. Bolo ťažké uveriť tomu, že niečo čo som ešte pred pár dňami považovala za tú najreálnejšiu vec sa dnes črtala iba ako spomienka.

„Má to niečo spoločné s podozrením, že tvoj mozog prestáva..." začala opatrne, no to som ju prerušila.

„Môj mozog je stále rovnaký," odvetila som polopravdu. V podstate sa nezhoršil, iba začali prichádzať dôsledky z nehody. „A som v poriadku," dodala som vzápätí. „Len s ním potrebujem hovoriť Gemm," šepla som a v rukách žmolila mobil, z ktorého som mu poslala asi pred hodinou správu.

„Odpísal?" podvihla obočím pričom som jej ani nemusela hovoriť, že som mu písala. Miesto odpovede som iba pokrútila hlavou. „Pozri," šepla pričom ma chytila za ruku. „Hoci neviem čo sa medzi vami stalo. No dve veci viem a to s úplnou istotou."

„Aké?"

„Tak prvá. Môj brat ťa miluje, takže ti určite odpíše. A ta druhá...dnes je Nový rok, noc zázrakov a prianí. Nikdy nevieš čo všetko sa môže stať," žmurkla na mňa na čo som sa pobavene zasmiala.

„V tom môžem len súhlasiť," prikývla som. „Pred dvoma rokmi sa stal v túto noc naozajstný zázrak," šepla som a či som chcela alebo nie na mojej tvári sa objavil nepatrný úsmev.

XXX ( 1. séria, 17- sta časť )

„Čakala si dlho?" opýtal sa ma, no ja som neodpovedala hoci som ho počula. No jeho hlas mi pripomínal, že naozaj tu je a sedí tesne vedľa mňa. „Halooo, rozprávam sa s tebou!" zamával mi rukami pred očami.

„Prestaň," buchla som ho po jednej z nich a zhlboka som sa nadýchla aby som nabrala odvahu pozrieť sa na neho. „A nepozeraj sa na mňa," upozornila som ho keď som bola schopná zazrieť na neho kútikom oka.

„Koho to zaujíma," zašomrala som si popod nos a znova sa napila toho božského nápoja, z ktorého som bola zakaždým dúškom uvoľnenejšia.