No Control ( FF Harry Styles )

18. Jednoducho som ťa nechal ísť. A dúfal, že sa vrátiš späť...

Sedela som na zadnom sedadle a čakala kedy sa Harry vráti späť do auta. Spokojne som si poklepkávala pravou nohou, ktorú som mala vyloženú na operadle predného sedadla a pohmkávala si melódiu piesne, ktorú práve hrali v rádiu.

"Milujem túto," vydýchol hneď ako otvoril dvere. Rukou si ešte rýchlostne zapínal opasok nohavíc, na ktorý dopadol na malú sekundu moj pohľad.

"Asi idem aj ja," lenivo som na neho pozrela kým si sadal vedľa mňa a automaticky sa nahol po vodku, ktorá ležala na zemi. Boli v nej posledné kvapky už iba pre jedného.

"Mrzne tam," zašomral predtým ako to do seba hodil.

"Tým  naznačuješ, že keď sa vrátim, zohreješ ma?" vyletelo zo mňa skor ako som si to stihla premyslieť.

"Tým naznačujem, že keď sa vrátiš," zhlboka sa nadýchol pričom vystrel ruku a ovinul mi ju okolo ramien. Pritisol si ma bližšie k sebe a perami sa mi obtrel o vlasy. "Budem ťa tu čakať ochotný splniť všetky tvoje túžby," šepol so zatajeným dychom zatiaľ čo po mne prebehla husia koža.

"Všetky?" neisto som sa spýtala a nadvihla hlavu pričom sa mi naskytol pohľad na jeho dokonalú tvár. Miesto odpovede iba jemne prikývol a zľahka si zahryzol do spodnej pery zatiaľ čo ja som ostala úplne vykoľajená z jeho správania. Harry sa ku mne pomaly priblížil a perami mi jemne prešiel po nose až k perám, ktoré s úplnou nežnosťou pobozkal na čo moje srdce okamžite zareagovalo. Začalo biť ako o závod a neexistovalo už nič čo by ho mohlo utíšiť.

"Sam," šepol moje meno sposobom, ktorým to vedel iba on. "Chcem aby táto noc patrila iba nám," dodal neisto zatiaľ čo mi rukou prešiel cez krk na líce, ktoré palcom hladil.

"Každá noc, ktorú sme strávili spolu patrila iba nám," odvetila som s ľahkosťou, pretože alkohol v mojej krvi sposobil, že som bola úplne uvoľnená a nepremýšľala som o následkoch.

"Som rád, že si za ním neodišla," pousmial sa a mne sa pri jeho úsmeve doslova rozklepali nohy hoci som sedela.

"Aj tak ti bolo jedno, že chcem za ním," povzdychla som si keď som si spomenula, že ani len na sekundu neukázal, že by mu záležalo na tým, že chcem Nový rok stráviť so Sebastiánom.

"To nie je pravda," pokrútil hlavou.

"Ale je," namietla som. "Dokonca si bol prvý, ktorý vyhlásil, že by som mala ísť."

"To je síce pravda, ale..."

"Vidíš, ako hovorím," skočila som mu do reči. "Bolo ti to úplne jedno."

"Urobil som to, no nie preto, že by mi to nevadilo. Pretože aj keď som sa akokoľvek snažil nezožierať sa predstavou, že by si tieto chvíle bola s ním, v jeho náručí, nedalo sa. Šalel som pri jedinej myšlienke teba a jeho."

"Naozaj?" zacukali mi kútiky úst pretože sa mi páčilo čo hovoril.

"Naozaj," prikývol.

"Tak potom prečo si ma nezadržal? Myslela som si, že ti je to jedno a po tom poslednom rozhovore v tvojej izbe a..."

"Jednoducho som ťa nechal ísť," tentoraz to bol on, ktorý mi skočil do reči v čom som spozornela. "A dúfal som, že sa vrátiš späť," dodal po chvíľke a v tej chvíli som si spomenula na náš rozhovor z leta v období kedy Zayn odišiel zo skupiny.

"A ja som sa vrátila," zasmiala som sa.

"Vrátila," zopakoval spokojne. "A mňa by zaujímalo prečo?"

"A nie je to jasné?" pobavene som sklopila zrak. "Kvoli tebe. Dal si mi na výber a ja som si vybrala," dodala som a znova som podvihla tvár. "Pre tentokrát."