No Control ( FF Harry Styles )

2.10 Vyzliecť a to okamžite!

Sedela som za stolom a lyžičkou sa prehrabávala v šaláte, ktorý mi Robb naservíroval na obed. A hoci som sa ho prvú pol hodinu snažila vnímať a počúvať, nakoniec som sa stratila vo svojich myšlienkach. Slová Rose ma neustále prenasledovali a ja som sa snažila pochopiť fakt ako je možné, že zatiaľ kým to Harry so mnou vzdal, za ňu bojoval až do konca. Do úspešného konca.

„Sam?" vyrušil ma Robbov hlas na čo som inštinktívne zodvihla tvár a pozrela sa na neho. Jeho obrovské hnedé oči na mňa skúmavo hľadeli a ja som vedela, že práve rozmýšľa nad tým čo sa vo mne odohráva. Robb nebol iba mojim priateľom, mužom, ktorému sa podarilo získať moju náklonnosť, oo bol aj mojim oporným bodom a stálym pilierom, pri ktorom som cítila istotu. „Toho šalátu si sa ani nedotkla," zamračil sa na čo som položila lyžičku na tanier a zhlboka si povzdychla. „Deje sa niečo?"

„Myslím, že..." začala som, no potom som sa zasekla, pretože som nevedela čo povedať. Nemohla som sa mu priznať, že som ho celú tú dobu klamala, vodila za nos, namotávala ho, dávala mu šancu pričom som nikdy neprestala milovať iného, na ktorého som nezabudla a ktorého si pamätám. „Mali by sme začať s rehabilitáciou," dostala som zo seba.

„Dnes je deň oddychu. Pamätáš?" podvihol obočím.

„Chcem cvičiť každý deň," odvetila som.

„Namáhanie ti môže viac uškodiť ako pomôcť."

„Môže ale nemusí," odvrkla som a postavila sa od stola pričom som vzala môj a aj jeho tanier a zamierila si to s nimi do kuchyne.

„Nechceš mi povedať čo sa deje?" Robb ma nasledoval pričom som svoj šalát vyhodila do koša.

„Nič sa nedeje," odvetila som a môj hlas za zachvel na čo som si v duchu poriadne ponadávala. Boli časy kedy mi klamanie nerobilo problém zatiaľ čo teraz som v tom bola úplne mizerná.

„Sam," povzdychol si moje meno pričom ku mne pristúpil a či som chcela alebo nie, musela som sa otočiť k nemu. Robb si vzal moju tvár do dlaní a donútil ma aby som sa na neho pozrela. „Vieš, že so mnou môžeš hovoriť o všetkom."

„Neboj sa, ak sa bude niečo diať budeš prvý, ktorý o tom bude vedieť," neisto som sa pousmiala za čo som si od neho vyslúžila spýtavý pohľad. „A ak nechceš začať dnes s rehabilitáciou, fajn," mykla som porazene ramenami. „Bol to iba taký hlúpy nápad."

„Urobím všetko čo budeš chcieť."

„Všetko?" prižmúrila som očami.

„Všetko," prikývol pričom sa na jeho tvári zjavil úsmev, ktorý som zbožňovala.

„Takže plán je jasný. Posteľ a celodenné ničnerobenie."

„Pridáme maznanie a túlenie sa a je to dokonalý plán," dodal za mňa na čo som sa zasmiala zatiaľ čo sa ku mne Robb nahol aby ma pobozkal. Zvyšok dňa sme naozaj nevyšli z postele až na to, že ma po hodine zmohla únava z minulej noci kedy som poriadne ani nezažmúrila oko a zaspala som. Vzbudila som sa až na to ako sa Robb cezo mňa naťahuje v snahe vypnúť zvonenie môjho mobilu. Rozospato som si pretrela oči a pohľadom na neho prešla pričom on zastal v pohybe.

„Nechcel som aby ťa vzbudil," zatváril sa previnilo na čo som ho pohladila po líci a spokojne sa usmiala. Robbova ruka nakoniec skončila na mojom páse zatiaľ čo ja som rukou nahmatala mobil, ktorý začal znova vibrovať a vyzváňať na nočnom stolíku. „Si žiadaná," zasmial sa mi pri uchu.

„To by si si ma mal strážiť," zavtipkovala som a pozrela sa na displej pričom mi úsmev úplne zamrzol. Na obrazovke svietilo Harryho meno a mňa zrazu popadol zvláštny pocit.