Medzi nami

7. E.F.

Ráno máme znova jednu z veľkých mesačných porád a ja som tu prekvapivo načas. Dostanem sa aj do miestnosti, avšak nesadnem si. Priamo vidím na Erika, ktorý pod stolom mobiluje. Práve rozpráva jeden z manažérov a naozaj je to nezáživné. Očkom, nenápadne sledujem svojho šéfa. Dnes sa s ním musím porozprávať ohľadom projektu, snáď si na mňa nájde čas. Vidím to sľubne, len nemôžme poľaviť. Mobil odloží a ruky si položí na stôl. Do očí mi padne niečo na jeho košeli a keď lepšie zaostrím, vidím tam vyšité jeho iniciálky.

E.F.

Oči sa mi rozžiaria nad tým detailom a pery sa mi sformujú do nenápadného úsmevu. Nikdy by ma nenapadlo, že by mohol byť takýto nápaditý. Páči sa mi to.

„Sss," niekto do mňa drgne a mnou trhne. „Zízaš." Upozorní ma Monika s veľkým, doberajúcim sa úsmevom na perách. Nakrčím čelo, ale nehádam sa. Bola som nachytaná. Keď sa ešte raz pozriem na Erika, jeho pohľad je sústredený na mňa a mračí sa. Prichytená druhýkrát, juhú. To sa môže stať len mne.

Po zvyšok porady sa na neho nepozriem, aj keď ma to veľmi láka. Avšak mám svoju hrdosť, nepotrebujem ho očumovať. Zameriam sa na rozprávajúceho a aj keď s veľmi snažím, nedokážem h vnímať. Slová mi prúdia dnu a von a ja z toho nemám absolútne nič.

Keď sa vrátime naspäť do kancelárie, som poriadne vyčerpaná. Boli sme tam okolo dvadsiatich minút, no mám pocit, akoby to boli hodiny. Potrebujem súrne kávu! Ako prvé sa však prezujem do papúč a potom zamierim do kuchyne, kde si uvarím kávu. Dávam pozor, aby som ju nevyliala na ceste späť do kancelárie a keď sa nadýchnem tej úžasnej vôni, mám pocit, akoby som sa vznášala. Aj keď je horúca, odchlipnem si a je presne taká akú ju milujem. Zadívam sa na svoje pracujúce kolegyne (aspoň sa tak tvária) a nedá mi to nezačať tú tému.

„Všimli ste si, že Erik," Ah mohla som ho osloviť priezviskom. Predsa len meno je viac osobnejšie a familiárnejšie, avšak vyzerá to tak, že žiadna to nepostrehla alebo len na to nereagujú. A tak pokračujem. „Má na košeli svoje inicálky?"

Všetky mi venujú svoju pozornosť a niektoré z nich sa usmievajú.

„Och áno! A milujeme to! Všetky."

„Čo mal dnes? Nevšimla som si to." Vyzvedá Aňa.

„Ef" upresním jej a vidím ako sa jej zalesknú oči. Nerozumiem prečo sa ma to pýta, veď iniciálky má len jedny, nie?

„Nejako príliš ho sleduješ na to, aký je to kretén." Podpichne ma Monča a ja pretočím očami. Má pravdu, ale to nemusí vedieť.

„Milujem keď nosí iniciály svojho mena. Niektoré košele má aj s firemnými iniciálkami, ale toto je viac sexi."

Okej, tak nie som jediná, ktorej sa to páči. Očividne. Odchlipnem si z kávy a pousmejem sa. Bohvie či si to on sám uvedomuje, ako na ženy pôsobí. Ok, čo si budem nahovárať, určite si to uvedomuje.

Povzdychnem si a vrátim sa naspäť k práci. Dnes mám toho viac než dosť a je na čase, aby som s tým začala. Avšak neprejde ani hodina a dvere sa otvoria.

„Slečna Dolinská,"

Zhlboka sa nadýchnem a otočím sa za majiteľom hlasu. Dnes má na sebe snehobielu košeľu s vyhnutými rukávmi a ja môžem zachytiť časť z jeho tetovania. Avšak nechcem civieť a tak sa pozriem do jeho tváre.

„Moja kancelária! Okamžite!" Zvrtne sa na päte a odkráča preč.

„Do pekla," vydýchnem a otočím sa na kolegyne, ktoré po mne hádžu súcitné pohľady.