Medzi nami

29. "No konečne"

Zobudím sa na jemný dotyk na mojom nahom ramene a len matne si uvedomujem, že sú to pery. Erikove. Usmejem sa a natiahnem sa ako mačka. Ešte sa mi nechce vstávať, potrebujem ešte niekoľko hodín spánku. Ani jeden z nás toho veľa nenaspal.

Keď som mu včera po večeri oznámila, že moja mama je na dva dni u svojej sestry, porušil snáď všetky predpisy, len aby sme už boli u mňa doma. Zaparkoval a v byte sme boli v rekordnom čase. Tak isto rýchlo zmizlo naše oblečenie a Erik bol tak netrpezlivý, že si ma zobral na kuchynskom stole. Bolo to drsné a rýchle, stôl narážal každým jeho prírazom o stenu, no ani jeden sme sa o to nestarali. Nestarali sa očividne ani susedia, pretože nikto sa neprišiel sťažovať. Po tom, čo sme sa presunuli do mojej izby, sme spomalili a vystriedali niekoľko polôh. Neviem koľko bolo hodín, keď sme išli spať, no pre mňa to je málo.

„Zlato, vstávaj." Odhrnie mi z chrbta vlasy a dá mi do stredu bozk. Otvorím oči, prikrývku si vytiahnem vyššie a zistím, že Erik je oblečený. „Zaspali sme." Povie mi so zamračeným výrazom a ja si povzdychnem. Potom sa až veľmi prudko preberiem a opýtam sa ho koľko je hodín.

„Deväť."

„Do riti. O deviatej mám prezentáciu!" Vyskočím z postele a to, že som nahá, je momentálne to posledné, na čo myslím.

„A ja som mal o ôsmej jeden míting." Zamrmle a na jeho očiach vidím, že je tiež nevyspatý. Ako sme mohli takto zaspať? Obaja sme mali budíky na siedmu, no očividne sme ich prespali.

„Daj mi päť minút, len sa oblečiem." Kričím na neho z kúpeľne a umývam si zuby. Rýchlo si prečešem vlasy a hodím na seba prvé oblečenie čo mi padne pod ruku. Do kabelky si hodím kozmetickú tašku s tým, že sa nalíčim v aute a z kuchyne nám beriem dva banány.

„Chceš ísť ešte domov? Prezliecť sa?"

„Nie," pokrúti hlavou a privolá výťah. „Nemám na to čas." Zadíva sa na mňa a potom sa mu pery roztiahnu do úsmevu. „Dobré ráno." Povie mi a ukradne si jeden rýchly bozk.

Do práce sme prišli za necelých pätnásť minút. Ja som prešla cez vrátnicu, Erik cez garáž, kde zaparkoval auto. Mala som už pripravenú dobrú výhovorku, prečo meškám a vo výťahu som dolaďovala detaily. Avšak moja prvá zástavka bola do kuchyne, kde som si urobila kávu a potom som išla do kancelárie.

„Čaute baby. Prepáčte, že meškám," začnem, no som prerušená.

„Máme novinku." Začne Janka a ja sa na ňu pozriem. Až teraz si všímam, že všetky sedia pri mojom stole, Dorka na ňom a o niečom klebetia?

„Novinku?" opýtam sa opatrne.

„Uhm! Erik niekoho má!"

Srdce sa mi zastaví a už nemám chuť ani na kávu. Do riti? Ako nás mohli tak rýchlo odhaliť? Čo nás prezradilo? „Prosím?" zaklipkám očami. „Ako ste na to prišli?"

„Hej, tiež sme a tvárili takto, ako ty." Povie Dada s dramatickým povzdychom a potom zatvorí dvere, aby sme mali súkromie. „Dnes meškal do práce a prišiel v rifliach a bielom tričku." Začne mi horlivo vysvetľovať. Hej dobre, povedz mi niečo, čo neviem.

„Nikdy takto ležérne neprišiel. Nikdy. Očividne nespal doma." Doplní ju Dorka s potmehúdskym úsmevom.

„Viete kto to je?" opýtam sa rýchlo, možno až prirýchlo.

„Oh nie, na to sme ešte neprišli. Zatiaľ."

Vydýchnem úľavou a usmejem sa. „No, možno je to len známosť na jednu noc." Poviem len preto, aby som ich od toho celého odpútala.