Medzi nami

31. Domov

Sledujem veľký rodinný dom a srdce mám niekde v žalúdku. Ruky sa mi potia a neustále si ich utieram do bledomodrých šiat. Určite sú už celé pokrčené, zbytočne som ich aj žehlila. Skontrolujem svoj odraz v zrkadle a potom znova. Som neuveriteľne nervózna, úplne nesvoja.

„Všetko okej?" Opýta sa ma s jasnou obavou v hlase Erik. Pozriem sa na neho, nasucho prehltnem a pokrútim hlavou. On sa usmeje a nakloní sa ku mne, nedbiac na jeho syna. Chytí mi tvár do dlaní a do nosa mi udrie jeho vôňa, ktorá ma trochu upokojí. „Moji rodičia sú milí, toho sa nemusíš báť. Budú ťa zbožňovať." Dá mi jednu rýchlu pusu na pery. „Nebuď v strese, buď sama sebou a získaš si ich." Ďalšia pusa. „A vyzeráš krásne." Tretia pusa a vtedy sa ozve chichot Miška. Prikývnem, zhlboka sa nadýchnem a pokúsim sa o úsmev. „Dobre."

Všetci traja vystúpime, Erik mi dá ruku na kríže a bozk do vlasov. Zavedie ma pred dvere a zazvoní. Ani nie o tri sekundy pre nami stojí Valentína s veľkým bruškom. „Ah, vy! Ako rada vás vidím." Objíme Erika, mňa a potom Miška. „Konečne ste spolu ako pár. Tak veľmi sa teším." Zatlieska a pozve nás dnu. Vyzujeme sa, zložíme veci a zavedie nás dovnútra. Miško stíska moju ruku, akoby cítil, že som nervózna a Erik má ruku nebezpečne blízko pri mojom zadku.

„Erik," cestu nám skríži vysoký, holohlavý, potetovaný chlap. Má zelené, skúmavé oči a široký, srdečný úsmev. Tento obor objíme Erika a potom si zoberie do náruče Miška.

„Nina," osloví ma Erik a objíme ma okolo pásu. „Toto je môj brat Dalibor. Dalibor, toto je moja priateľka Nina."

„Teší ma, toľko sme o tebe počuli." Nakloní sa ku mne Dalibor a jednou rukou ma silno objíme. Ja na neho asi stále civiem s otvorenými ústami. Toto je Erikov brat? Toto je manžel Valentíny? Tej krásnej, vysokej, útlej dámy, na ktorej je všetko tip top? Sú také protiklady, že až to nie je možné. Dalibor má vyholenú hlavu, potetované obe ruky, krk a stavím sa, že aj zvyšok tela. Asi mu neujde ako na neho zízam a zasmeje sa. „Volaj ma Dali, tak ma volajú všetci."

„Môj brat je tatér, to on mi robil všetky tetovania. Je jeden z najlepších v Bratislave." Vyhlási hrdo Erik a Dalibor pretočí očami. Zneistie a očami vyhľadá svoju tehotnú manželku. Nie je to môj typ, no rozhodne je na ňom niečo príťažlivé. Možno to je ten jeho úsmev, alebo tie krásne zelené oči, ktorá má len pre Valentínu.

„Chcel som vás varovať." Povzdychne si a zahľadí sa na brata. „Mama pozvala aj Editu s Jozefom. Nevedeli sme o tom, až pokiaľ sa tu nezjavili."

„Ah." Erik sa na mňa pozrie a vystrie ku mne ruku. Chytím sa jej a on si ju priložím k perám. „Chcel som ťa predstaviť len našim, no sú tu aj rodičia Zuzany."

Len čo to povie, žalúdok mi nepekne zovrie. Neviem prečo, ale nepáči sa mi to, nemyslím si, že toto dopade dobre. Silene sa usmejem na prítomných a potom spoločne vkročíme do kuchyne. Erik ma predstaví rodičom, jeho mamina je vysoká, prísne pôsobiaca žena, s rovnako srdečnými očami, aké má Dalibor. Má dlhšie tmavé vlasy a veľmi výrazné črty tváre. Je trošku silnejšia a tak je na nej vidieť minimum vársok. Neviem jej tipnúť vek, no podľa mňa viac, než nakoľko vyzerá. A Erikov otec? Je to Erik o niekoľko rokov. Je to naozaj ako jeho kópia, avšak len staršia. Jeho otec pôsobí veľmi sebavedomo a vyrovnane a to aj napriek jeho šedivým vlasom či fúzom. Na očiach má jemné dioptrické okuliare a keď sa na mňa usmeje, viem po kom to Erik zdedil.

Potom ma predstaví Jozefovi, svokrovi, ktorého som už mala možnosť spoznať a nakoniec svokre – Edite. Je to malé, útle žieňa s hnedými krátkymi vlasmi a šedo modrými skúmavými očami. Nepodá mi ruku, len na mňa kývne hlavou a potom sa posadí k stolu. Je chudulinká a tým, že je aj taká nízka, pôsobí až placho.