Medzi nami

15. Piatkový večer

„Naozaj ma fascinuje ako sa navzájom všetci milujú, ale v skutočnosti sa navzájom nikto nemá rád." Zahundrem keď sa vraciame cestou z porady. Nečakane si nás zavolal vedúci tímu, aby nás „motivoval" tým, že po nás nakričal a vytkol všetko možné aj nemožné. Naozaj sme sa nedočkali ani jedného pekné slovíčka.

„Jejda, niekto tu je naozaj nabrúsený. Od rána si veľmi negatívne naladená. Stalo sa niečo?"

„Nie," odvetím podráždene. Ale stalo sa. Ráno som videla Erika a mala som chuť vyškriabať mu oči. Nebolo to práve kvôli tomu, že ma ani len nepozdravil, akoby mi na tom záležalo, ale bolo to kvôli tomu, že má ženu. Sedel tam na jednej zo stoličiek, ťukal do mobilu a usmieval sa pri tom. Absolútne nedával pozor a nezaujímalo ho o čo išlo. A aj som len mohla hádať komu toľko vypisoval.

„Ako po dnešnom mítingu, kde som viac domotivovaná ako motivovaná, takže by som sa nečudovala, ak by si bola bez nálady kvôli tomu, avšak ty si bez nálady od rána."

„Som okej," zafrflem. „Len trochu unavená."

„No našťastie je dnes piatok." Poteší sa Dorka. Aj ja by som sa tešila, ale Lucia ma vytiahla von. Včera sa mi to zdalo ako úžasný nápad, no dnes už ani nie. Absolútne sa mi nikam nechce ísť, najradšej by som si doma posla, ale je mi hlúpe zrušiť to.

Deň sa mi neuveriteľne vlečie, roboty mám požehnane a do toho ešte príde šéf nášho tímu a je poriadne nahnevaný. Bol na koberčeku u Erika a poriadne ho zvozil, preto si to teraz vybíja na nás. Ten chlap nerobí nič iné, len kritizuje, prisahám. Podráždene sledujem jeho pokrčenú košeľu, ktorú ma zle zakasanú a neuveriteľne ma to irituje. Toto je presne ten typ chlapa, s ktorým by som nikdy nič nemala. Ani by ma neprekvapilo, ak by býval s mamou. Úplne mi to k nemu sedí.

Keď sa konečne vybúri a odíde, som znechutenejšia než ráno. Dnešok je vážne na hovno a mám nutkanie dnešný večer zrušiť. Avšak keď mi príde sms od Lucii, že sa na mňa veľmi teší, viem, že je neskoro a ja to budem musieť prežiť.

**

Plánovala som sa pred tým než niekam pôjdem vyspať, no ostanem s mamou v obývačke a sledujeme staré epizódy susedov. Keď je pomerne veľa hodín, dám si rýchlu sprchu, ktorá ma aspoň trochu preberie a začnem sa chystať.

Prekonám samú seba a dokonca sa aj nahodím. Dám si čierne šaty, čierne silonky a kotníkové čižmy. Nie je ešte taká zima, viem, ale lodičiek mám už naozaj po krk. Vlasy si vyčešem do vysokého chvosta a namaľujem sa. Celkom som so sebou spokojná, dokonca som dostala aj chuť niekam vypadnúť. Už je to nejaká doba čo som bola takto večer von, pekne oblečená a nalíčená. Odvtedy čo som zamestnaná sa mi to nepodarilo a pred tým som tiež nikde nebola. Naposledy, keď sme so spolužiakmi boli zapiť štátnice, no to bola viac ožieračka.

Skontrolujem čas a zisťujem, že už by som mohla ísť. Nakuknem mame do izby a vidím ako sleduje televíziu a popritom niečo číta. „Mamina idem."

„Och," zloží si okuliare a postaví sa. „Zabav sa srdiečko. A pozdrav Lucku." Podíde ku mne a dá mi pusu na líce. „Ako pekne voniaš. Čo je to za vôňu?"

Povzdychnem si. Nemá rada, keď spomínam otca, no ona sa pýtala. „Je to tá nová od otca." Ako som tušila, nepovie na to nič. Rozlúčim sa s ňou a zavolám si taxík. Po ceste vyzdvihnem Luciu a necháme sa zaviesť do centra mesta. Nemáme nikam namierené, Lucia mi spomínala, že pozná jeden pekný podnik a tak ideme tam. Na sebe má tiež šaty, ktoré doplnila podpätkami a červeným rúžom. Vyzerá naozaj veľmi pekne, nakoľko sa ona nikdy nelíči, je to poriadna zmena. Keď prídeme na mesto, dozvieme sa, že všetko je len na rezervácie, čo ma celkom sklame, nakoľko podnik vyzerá čarovne. Smutne na seba pozrieme, keď nás ten pán zastaví, že máme počkať, možno sa niečo nájde. Na niekoľko krátkych minút zmizne a potom sa vráti, že má pre nás miesto, máme ho nasledovať.