Medzi nami

19. Parnter

„Dobré ráno Nina," pozdraví ma detský hlas a ja zbystrím. Otočím sa a vo dverách vidím vykúkať Miškovu hlavu. Usmieva sa na mňa a čaká kým zareagujem. Som prekvapená a aj mierne zarazená, nakoľko som ho tu absolútne nečkala. Včera, keď ma Erik viezol domov sa nezmienil o tom, že tu dnes Miško bude.

„Ahoj," odzdravím ho s úsmevom a on vojde do našej kancelárie.

Dievčatá sú rovnako prekvapené ako ja, no každá Miška pozdraví. Určite všetky vedia, že je to Erikov syn a na sto percent sú zvedavé odkiaľ ho poznám. Skvelé.

„Ako sa máš? Dnes nejdeš do škôlky?" vyzvedám a on pokrúti hlavou.

„Nie, v škôlke je záplava, tak ma tatino dnes zobral so sebou. Že vraj sa môžem točiť na jeho suprovskej stoličke!" zaiskria mu oči a my sa zasmejeme.

„Dáš si čaj Miško?" Opýta sa ho Dorka a ja som vďačná za to krátke rozptýlenie. Neviem ako zareagujem ak vytiahne včerajšiu jazdu. Baby netušia, že ho poznám a asi ani nechcem aby to vedeli. Mali by príliš veľa otázok, príliš veľa úvah a to by neveštilo nič dobré. Nepostrehnem jeho odpoveď, no Dorka sa neprestáva pýtať a ja som rada. V diaľke počujem Erikov hlas a za malý okamih aj prejde okolo našej kancelárie. O dve sekundy na to zacúva a zahľadí sa na svojho syna. Postaví sa do dverí, pokrúti hlavou a sleduje ho, ako sa rozpráva s Dorkou. Keď sa na nich pozriem, hneď viem, čo Erik vidí. Miška a Dorku, ktorá sa k nemu nakláňa a dáva mu cukrík. Z toho jeho miesta jej musí vidieť do celého výstrihu a mňa to kvalitne vytáča. Len čo sa pozriem na Erika, moja domnienka sa potvrdí a nálada sa mi hneď zhorší.

„Okej vďaka. Musím ísť, zavolám neskôr." Položí a vkročí dnu.

„Dobré ráno dámy," pozdraví nás a dievčatá ho veselo odzdravia. Ja len niečo zamrmlem, ale to je aj tak jedno, lebo ma nevníma.

„Aha tatino, teta mi dala cukríky." Miško sa mu chváli, oči mu žiaria. „Poďakoval si sa tete Dorke?"

„Ďakujem." Usmeje sa na ňu, no ona ho neregistruje, lebo sa roztápa nad Erikom. Áno, neuniklo mi, ako ju oslovil menom, určite to neuniklo nikomu v miestnosti, nakoľko každého oslovuje priezviskom.

„A teraz mi vysvetlíš čo tu robíš? Mal si ma predsa počať v kuchynke. Toto je kuchynka?" Nadvihne obočie. Dnes vyzerá veľmi elegantne, asi má nejaké dôležité stretnutie. Na sebe má šedý oblek a pod ním bielu košeľu a tmavú kravatu. Takéhoto nahodeného som to teda ešte nevidela.

„No išiel tom tam, ale zbadal som Ninu tak som jej chcel povedať ahoj." Miško pokrčí plecom a ukáže na mňa prstom. Erik najskôr nijako nezareaguje až po chvíli sa na mňa pomaly otočí. „Ninu?" Zopakuje prekvapene, akoby to meno počul prvýkrát. „Ah, myslíš slečnu Dolínskú."

DEBIL!

„Super, keď si ju už pozdravil, šup do kuchynky a nevyrušuj moje zamestnankyne." Postrapatí mu vlasy. „A pozdrav sa pred odchodom."

„A môžem sa potom krútiť a stoličke?"

„Môžeš." Súhlasí jeho otec s pretočením očí. A je to sexi.

„Jupí!" Vyskočí Miško.

„Pozdrav sa!" Pripomenie mu.

„Ahoj Nina, ahoj Dorka, ahoj všetci." Zamáva nám a my ho zborovo odzdravíme. Čakáme kým odíde a potom sa zadívame na Erika, ktorý tu stále je. A díva sa na mňa.

„Celkom by ma zaujímalo," odmlčí sa a pozrie sa na kolegyne, ktoré idú na ňom oči nechať, „a nie len mňa. Ako sa poznáte s mojim synom?" Prekríži si ruky na hrudi a sladko sa na mňa usmeje. V očiach mu môžem vidieť malé iskričky pobavenia. Och tak pánko sa baví, ja by som ho najradšej zabila, že ma nechal v tejto šlamastike samú.