Medzi nami

28. 4 slová

Netuším prečo som taká nervózna. Nie je to predsa naše prvé rande a ani sa nevidíme prvýkrát, no niečo je predsa len iné, len neviem povedať čo. Bola som taká nedočkavá, že z práce som išla o dve hodiny skôr a teraz si tu nadávam, pretože sa ho neviem dočkať. Vyžehlila som si vlasy, dala som si záležať na mejkape a trikrát som sa prezliekla, pokiaľ som si nedala biele tričko, džínsy a lodičky. Klasika, ale som toho názoru, že v jednoduchosti je krása.

Teraz si skracujem čas prezeraním instragramu, sediac na botníku, pripravená a obutá. Keď mi pípne správa, trhne mnou a ja viem, že je to Erik. Nemýlim sa a oznamuje mi, že za 5min je tu. Ah. Päť minút a uvidím ho.

Zbehnem rýchlo do kúpeľne, kde na seba streknem voňavku, skontrolujem svoj výzor a utekám dole. Síce mám čas a čakám ho tam, no som tak nedočkavá. Erik príde na svojom aute a zastaví mi pri chodníku. Len čo otvorím dvere, vydýchnem si a usmejem sa, pretože aj on zvolil ležérne oblečenie. Zhodou náhod obaja spolu ladíme, keď že aj on má rifle, o niečo tmavšie než ja a biele tričko. Véčkové biele tričko, vďaka ktorému mu krásne vynikne potetovaná ruka.

„Ahoj," pozdravím ho a prisadnem si k nemu.

„Dobrý večer slečna, váš uber dorazil." Robí si zo mňa srandu. Len čo zatvorím dvere, pocítim na stehne jeho ruku, o ktorú sa zaprie, nakloní sa ku mne a pobozká ma. Vdýchnem jeho vôňu a zhlboka vydýchnem.

„Hmm, niekto to tu prehnal s parfumom." Podpichnem ho. Uškrnie sa, naštartuje a až potom odpovedá. „Vieš čo, mám dnes večer jedno rande, takže aj toto rýchlo vybavíme, nech príliš nemeškám, dobre?"

Zasmejem sa a on sa zaradí do premávky. Jeho ruka si nájde tú moju a ja som tá najspokojnejšia osoba na svete. Pohodlnejšie sa opriem do sedadla a sledujem cestu pred nami. Neviem kam ideme, ale rada sa nechám prekvapiť. „Kde je Miško?"

„Ah, čím dlhšie je Valentína tehotná, tým jej z toho viac hrabe." Pretočí očami a ja sledujem jeho profil. „Stále má potrebu s niekým byť. Môj brat je teraz v Nemecku na jednej výstave a tak nechce byť sama. A chudák, schytal to môj syn." Odmlčí sa a vidím ako sa mu zdvíhajú kútiky úst. „Nie že by som sa teda sťažoval, nakoľko, ako som spomínal, mám večer to rande."

Voľnou rukou ho buchnem do ramena. Zasmeje sa, a naše prepletené ruky si dá k perám a tú moju pobozká. Nevinné gesto, ale otrasie mnou. „Ako sa spoznali s Valentínou?"

„Môj brat mi ju prebral." Povzdychne si a ja sa zarazím. Vyjavene na neho pozerám a on pokračuje. „Najprv bola moja frajerka."

Som ticho a snažím sa spracovať túto informáciu. Valentína a Erik spolu chodili? A teraz je vydatá za jeho brata a aj napriek tomu spolu tak dobre vychádzajú? Nejako mi to celé nejde do hlavy. Erik na mňa vrhne rýchly pohľad a pokrúti hlavou.

„Čo sa na mňa tak mračíš? Mali sme šesť rokov, bola moja prvá frajerka a plánovali sme spolu svadbu a štyri deti." Žmurkne na mňa a ja sa musím smiať na tom, ako ma nachytal.

„Ah ježiši! Vy ste taký blb pán Fabián."

Stisne mi ruku a škaredo na mňa zazrie. „Nehovor mi pán Fabián, obvzlášť nie ty." Pokrúti hlavou. „Potom mám pocit, že je medzi nami dvadsať rokov rozdiel a ja ti môžem byť otcom."

„No, našťastie je len desať a otcom mi teda rozhodne nemôžeš byť." Nakloním sa k nemu a dám mu pusu na líce. „Chcem vedieť viac o tvojej prvej frajerke."

Zasmeje sa a našimi spojenými rukami preradí rýchlosť, ako to už dnes urobil niekoľkokrát.

„No, ja a Valentína sme boli spolužiaci na základnej škole a samozrejme, že nevedela odolať môjmu šarmu."