30.06.1995, Ocean City, USA
„Vedel si, že keď sa pozeráš na nočnú oblohu, pozeráš sa do minulosti?"
Bolo presne jedenásť hodín. Ich nehybné telá, ktoré od seba nedelil ani milimeter voľného priestoru, obklopovala tma a ticho prerušila až nezodpovedaná otázka.
Ryder sa pomaly prevalil na bok, pričom mu do nosa udrela jemná, ovocná vôňa. Dlaňou prešiel Storm po hebkých vlasoch, smerujúc k lemu nohavíc. Vedel presne, kam má siahnuť, aby sa jej dych na niekoľko sekúnd zastavil. Poznal každú jej slabinu, každé miesto, ktorého keď sa dotkne, na koži sa jej vytvoria zimomriavky. A patrične toho i využíval.
„Kvôli obrovskej vzdialenosti medzi hviezdami a nami trvá veľmi dlhú dobu, kým k nám svetlo z hviezd dorazí a tým pádom na nočnej oblohe vidíme len to, ako dané hviezdy vyzerali v minulosti." Hlas sa jej zatriasol a ucítila, ako jej na krku zanecháva vlhké bozky.
Po chvíli sa prevrátil späť na chrbát a načúval hlbokým nádychom a výdychom, ktoré jeho dotyky a bozky spôsobili. Zahľadel sa na jej tvár, osvetlenú len jemnou žiarou hviezd, a naklonil sa k jej uchu, čo spôsobilo ďalšiu vlnu zimomriavok. „Toto bude naše prvé a najlepšie leto, aké sme kedy zažili, Storm. To ti sľubujem."
A Ryder Thornton svoje sľuby vždy dodrží.
YOU ARE READING
𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK
Short StoryV rádiu hrala Madonna už desiatykrát za sebou, teplomer nestačil na horúčavu, ktorá vonku vládla a v kalendári svietil dátum 1995. Malo to byť to najteplejšie a najlepšie leto, aké Ocean City kedy zažilo. Minimálne Storm ho plánovala využiť najviac...
