𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

35| Dvadsaťštyri dní

07.08.1995, Ocean City, USA

„Ako to dokážeš jesť? Veď to je samý cukor..." Byť umlčaná cukrovou vatou nebola práve tá najromantickejšia predstava, no nedokázala namietať. Znechutene si vytiahla ružovú hmotu z úst a pri prvej príležitosti skončila na dne smetného koša.

„Občas si riadne otravná, Storm, no i napriek tomu ťa idem pobozkať."

„Som rada, že mi to oznamuješ, ale neviem, že či..." Tento spôsob umlčania Storm vyčaroval na perách široký úsmev. Ich pery sa od seba odtrhli až v dôsledku dochádzajúceho kyslíku, po čom sa Storm oprela o Fitzgeraldovo rameno a nechala sa viesť skrz dav, kráčajúci po móle.

„Storm?" Aphroditin hlas bolo to posledné, čo Storm v tej chvíli chcela počuť. Vedela, že v momente, kedy tento okamih nastane, príde o najlepšiu kamarátku. „Ako si mohla?"

„Ja ti to vysvetlím, Di."

„Čo mi chceš vysvetliť? Že zase máš všetko, na čo ukážeš? Vedela si, že sa mi páči, ale nedokázala si odolať, všakže? To ty jednoducho nedokážeš..." Jeden krok dozadu. Dva kroky. Tri. „Dúfam, že stál za to. Dúfam, že bol hodný nášho priateľstva. Dúfam..."

Storm cítila, ako sa jej srdce pomaly, ale iste, láme na maličké kúsky. Fitzgeralda milovala celým srdcom, no Aphrodite bola pre ňu ako rodina. A vidieť ju odchádzať bolo niečo, čo dúfala, že nikdy nezažije.

„Fitzgerald? Čo tu robíš... So Storm?" Zákony prírody vravia, že keď sa pokazí jedna vec, tie ostatné nasledujú za ňou. Žiadne výnimky.

„Douglas? Vy sa poznáte?"

A síce bolo okolo nich tisíce tiel, Storm ani jedno z nich nevnímala. Nevnímala zmäteného Fitzgeralda, ktorý neustále stískal ruku, nevnímala plačúcu Aphrodite, ktorej pohľad bol plný bolesti a nevnímala ani Rydera, ktorého hnev by dokázal i búrku odohnať.

„Ja vám to všetko vysvetlím, len mi dajte čas... Ja... Ja som to takto nechcela!"

„Tak prečo si si začala s mojím bratom, ha?"

V tom momente už ani jeden z nich nechápal, čo sa dialo. Storm pustila Fitzgeralda, ktorý mal v očiach zmätok, zatiaľ čo ona pohľadom behala z jedného na druhého, snažiac sa zistiť, kde je pravda. „Vy ste bratia?"

„Áno, Fitzgerald je môj mladší brat! To si si naozaj nemohla vybrať niekoho iného? A ty, braček, naozaj si si musel začať s mojou bývalou priateľkou? Hajzel."

„Tak po prvé, vôbec som netušil, že ty a Storm ste spolu chodili, keďže si o nej nikdy nevravel. Po druhé, keď som sa s ňou zoznámil, tvrdila, že s nikým nie je!"

Aphrodite netušila, že jeden človek dokáže vyprodukovať toľko sĺz, koľko jej dve oči. Nedokázala pochopiť, prečo by Storm, jej Storm, spôsobila toľko bolesti... „Ja odchádzam. Storm, už mi nevolaj. Vzala si si, čo si chcela. Snáď budeš v New Yorku šťastná. Zbohom."

Storm nemala ani štipku energie Aphrodite zastaviť. I tak vedela, že by ju nedokázala zastaviť. Bola to jej chyba... Klamala ľudom, na ktorých jej najviac záleží a toto bol trest za jej rozhodnutia.

„Storm, myslel som si, že si iná. Ale si rovnaká, ako všetky ostatné. Klameš, aby si dosiahla toho, čo chceš. Gratulujem, môjho mladšieho brata si môžeš pokojne nechať. A ty, Fitzgerald, dúfam, že toto je posledné leto, čo ťa tu vidím."

Ryder bez toho, aby im venoval čo i len posledný pohľad, dohnal Aphrodite, ktorej sa jeho veľká náruč v tej chvíli zdala ako to jediné, čo potrebuje.

Storm v ten chladný večer prišla o všetko, čo kedy milovala. Najlepšiu kamarátku, jej prvú lásku a osobu, ktorá dúfala, že bude posledná, ktorú bude milovať. Všetko zmizlo v priebehu sekundy. Svet sa ponoril do tmy, z ktorej ju dokázal dostať jedine Fitzgerald. A ten kráčal preč. A bral si zo sebou i kúsok jej srdca.