𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

28| Štyridsaťjeden dní

21.07.1995, Ocean City, USA

Ihneď, ako prešiel cez rovnako biele vchodové dvere, sa mu v rukách ocitol žiarivo červený pohár, naplnený neznámou tekutinou, ktorý pri prvej príležitosti odložil od neho čo najďalej. I keď možno pár kvapiek alkoholu by bolo presne to, čo potreboval, vedel, že živý a zdravý sa odtiaľto dostane jedine vtedy, ak bude premýšľať triezvo. Niečo, čo by sa mohol priučiť i Douglas.

Vo vydýchanom vzduchu sa miešala zmes potu, alkoholu a marihuany. A síce ju naživo nikdy medzi prstami nedržal, vôňu spoznával z útrob bratovej izby. A teraz ju niekoľko týždňov bude cítiť i zo svojej obľúbenej košele.

Podľa pokynov od Douglasa mal čakať, kým si ho ten niekto nájde. No ani po celých pätnástich minútach to nevyzeralo na to, že by sa po ňom niekto zháňal. Až po niekoľkých ďalších chvíľach strávených na kraji sedačky ucítil pár očí, zabodávajúcich sa do jeho hrude.

„Fitzgerald?"

„Storm? Čo tu ty robíš?"

„Ja... Ja... Prepáč, Fitzgerald."

Fitzgerald nestihol ani zažmurkať a na kraji sedačky osamel. Stalo sa to tak rýchlo, že mal pocit, ako keby si to vymyslel. Ale čo by Storm robila v takejto spoločnosti, ešte k tomu sama?

Na premýšľanie mu však neostalo veľa času. Pred očami sa mu zjavil chlap desaťkrát taký veľký ako on, pričom by ho istotne dokázal zabiť jediným pohľadom. Hlavou kývol za neho, na čo sa Fitzgerald poslušne postavil a nasledoval ho do jednej z izieb, ktoré sa v dome nachádzali. Vnútri ho čakalo ďalších päť chlapov, čo vyvolalo kvapky potu stekajúce po jeho čele.

„Ty si tu za Rydera?"

Vystrašene prikývol a bez ďalších zbytočných slov jednému z chlapov, veľkých ako hora, podal vrecko zo zadného vačku. Chlap spokojne prikývol, po čom sa ich šéfovi na tvári objavil široký úsmev. „Výborne, chlapče. Páčiš sa mi. Odkáž Ryderovi, že ťa môže posielať i častejšie, keďže ten chalan je jeden veľký problém. Vôbec sa nebudem čudovať, ak skončí niekde v tmavej uličke s guľkou v hrudi."