𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

8| Šesťdesiat dní

03.07.1995, Ocean City, USA

„Kam ma to berieš?" Látka, ktorá hovela Storm na očiach, jej bránila vo výhľade a jedinou oporou jej bola Ryderova teplá dlaň. Už niekoľko minút kráčali po asfalte, so žiadnou výhliadkou zastavenia.

Naklonil sa bližšie k jej uchu, pričom jej ruku nespúšťal z tej svojej. Jeho teplý dych jej okamžite vyvolal zimomriavky po celom jej tele. „Niekam, kde si ešte nikdy nebola."

„Ryder, v tomto meste som bola na každom jednom mieste, ktoré tu je. A aj nie je."

Po týchto slovách nastalo medzi nimi opäť ticho, ktoré bolo prerúšané občasnými hlasmi hlučných turistov. Tieto hlasy postupne stíchli, až nebolo počuť nič iné, ako jemné vlny narážajúce o breh. Ryder zastavil, podišiel k Storm, pričom medzi ich telami nebol ani len milimeter voľného priestoru, a pomaly jej zložil látku z očí. Pohľad jej padol na Ryderovu hruď, ktorá jej bránila v hocijakom výhľade. Po chvíli sa odtiahla a otočením okolo vlastnej osi sa jej naskytol výhľad na šíry oceán, ktorý sa kúpal v slnečných lúčoch. Pod nohami mali horúci piesok a niekoľko metrov od nich sa vypínali mohutné skaly, ktoré pri brehu vytvorili malú jaskyňu.

„Páči sa ti tu?"

Storm ešte nikdy nezažila Rydera nervózneho. Potiahnutím za krk si ho pritiahla k sebe a miesto odpovede zmazala aj tú najmenšiu vzdialenosť medzi ich perami. Teplo sálajúce z jeho vášnivého bozku zaplavilo celé jej telo a naplnilo ho ohňostrojom šťastia. V priebehu sekundy si ju Ryder vzal do náručia a vošiel do jaskyne, kam nedočiahli ani slnečné lúče. Jemne ju položil na zem, pričom jej prichádzajúce vlny zmáčali každý centimeter tela. Nahol sa k nej a jedným pohybom jej z hrude odstránil tenkú látku. Horúcimi perami jej začal obkresľovať rysy hrudníka, až sa dostal k lemu nohavíc, ktoré však pre neho nepredstavovali žiadnu prekážku.

Storm bola občas nielen hlúpa, ale i slepá. Nevidela, že jaskyňa nebola gestom lásky, ale možnosťou ako sa zbaviť zbytočných látok. No láska nám na oči nasadzuje tie najväčšie ružové okuliare a my nemôžme robiť nič iné, ako sa s nimi naučiť žiť.