𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

30| Tridsaťosem dní

24.07.1995, Ocean City, USA

„Toto malo byť naše leto, Storm! Ale ty si sa na mňa jednoducho vykašľala a bohvie, kde si bola. Už som nebol dosť dobrý, tak si rozťahovala nohy kade si išla, hm?"

Všetky tie krásne okamihy, ktoré prežívala zatiaľ čo bola s Fitzgeraldom, v okamihu vyprchali, len čo uvidela Rydera. To, čo k nemu cítila predtým, ako leto začalo, bolo preč ako mávnutím čarovného prútika. Neostalo v nej nič iné, ako odpor voči jeho osobe.

„Nemáš právo takto o mne hovoriť! Jednoducho... Ryder, ja hľadám niekoho, kto pochopí moju dušu, nie niekoho, kto ma chcel len kvôli môjmu telu. Ale to ty asi nechápeš."

„Tak mi to vysvetli! Veľmi rád sa niečomu priučím, Storm."

„Ryder, toto nie je niečo, čo ťa mám ja naučiť! Máš to sám od seba tak cítiť, alebo potom to nemá jednoducho význam."

„A prečo sa aspoň nepokúsiš?"

„Ty to stále nechápeš? Ja som sa snažila, to ty si nechcel robiť nič iné, ako sa milovať. Mňa to už unavuje, Ryder. Ak vo vzťahu nehľadáš nič iné, ako sex, nájdi si niekoho iného. Ja na toto nie som."

„To znamená, že so mnou končíš?" Nechcela ho zraniť, no vedela, že dôležitejšie ako jeho city, sú tie jej. A tie pri ňom už viacej neboli také krásne.

„Asi áno, Ryder. No i napriek tomu ďakujem za krásne chvíle strávené s tebou. Snáď nájdeš niekoho, kto ti ponúkne to, čo ja nie. Z... Zbohom, Ryder."

Bez ďalších zbytočných pohľadov odišla. Odišla z jeho izby, z jeho života. Prišla ako zázrak, ktorý nikdy neveril, že zažije. V tú noc Ryder po prvýkrát po dlhej dobe zaspával sám, hľadiac na strop a premýšľajúc nad Storm.

Storm v tú noc načúvala pravidelným tlkotom Fitzgeraldovho srdca, premýšľajúc nad Ryderom. Tak veľmi, ako boli pre seba nevhodní, tak veľmi obaja vedeli, že to, čo medzi nimi bolo, bolo skutočné a istým spôsobom krásne.

No všetko krásne sa niekedy musí skončiť. A buď príde niečo ešte krajšie, alebo príde tvrdý pád do reality plnej bolesti.