𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

32| Tridsať dní

01.08.1995, Ocean City, USA

„Bolo mi potešením s vami spolupracovať, Fitzgerald. Snáď sa ešte niekedy ukážete." A síce pochyboval, že by sa ešte niekedy chcel stretnúť s týmito ľuďmi, pomaly prikývol a vykročil v ústrety poslednému mesiacu prázdnin.

„Odkážte bratovi, že mi dlží tie peniaze, na ktorých sme sa dohodli. Pochybujem, že by chcel mať problémy..."

„Ryder vám dlží peniaze?"

„Samozrejme. Riadnu kopu peňazí."

Fitzgerald však tušil, že jeho starší brat nemá v úmysle tie peniaze zohnať. Teda ak by sa nerozhodol vykradnúť banku, čomu by sa teda vôbec nečudoval. „Existuje spôsob, ako by ich dokázal splatiť bez toho, aby vám ich skutočne dal?"

„Ak budeš, drahý Fitzgerald, do konca leta pracovať pre mňa, Ryderov dlh si možno premyslím. Nie som predsa zviera, všakže chlapi?"

„A môžem sa spýtať, o aký dlh sa jedná?"

„Peniaze na štetky, drogy, alkohol, jednoducho všetko, čo si jeho životný štýl vyžaduje. Ešte stále chceš za neho splácať dlh?"

Fitzgerald si potreboval svoju odpoveď premyslieť. Na jednej strane to bol predsa jeho brat, jeho krv. Nedokázal by pokojne spávať s vedomím, že mu dokázal pomôcť, ale nespravil tak. No na druhej strane, do týchto problémom sa dostal sám a dobrovoľne. Jediný, kto mu dokáže pomôcť, je on sám. A ak o to nestojí, nik ho už nezmení. Ani len Fitzgerald.

„Nie. Sám sa do toho dostal, sám nech sa z toho dostane späť. Zbohom."

Douglas Thornton bol vždy ten, ktorému nebolo pomoci. Každý vedel, aký je. Potreboval to len zo seba dostať. No keď to najviac potreboval, nebol pri ňom nik, kto by ho nasmeroval na tú správnu cestu. A keď sa objavila Storm, či jeho mladší brat, bolo už príliš neskoro.