03.07.1995, Ocean City, USA
Jediný faktor, ktorý Fitzgeralda držal od toho, aby nenasadol na autobus smerujúci domov, bol oceán. Kryštálovo modrý oceán, ktorého vlny mu zakaždým na perách vyčarovali široký úsmev. A síce lekcie surfovania od otca už dávno zabudol, už tretie ráno, s dekou v ruke, sedával na prázdnej pláži a načúval vlnám, narážajúcim o breh.
A práve vďaka oceánu spoznal osobu, ktorá jeho srdce naplnila doposiaľ nepoznaným pocitom. Bolo to presne v tretí deň jeho príchodu. Presnejšie tretie ráno. Slnko pomaly vychádzalo spoza obzoru, čo vytváralo priam rozprávkovú scenériu. Fitzgerald ležal na modrej deke, počúvajúc vlny a skúmajúc malé obláčiky, slobodne planúce po jasnej oblohe. Všade okolo neho vládol pokoj. Teda až do momentu, kedy sa mu mimo vĺn do uší dostal i jemný smiech. Už v tom momente vedel, že to bude jeho najobľúbenejší zvuk.
Pomaly sa posadil, keď mu pohľad padol na dve osoby, kráčajúce jeho smerom. Smiech patril vysokej čiernovláske, ktorej telo bolo odeté v čiernych plavkách s malými čerešňami. Oči jej zakrývali biele okuliare, ktoré si zložila až v momente, kedy sa jej pohľad stretol s tým Fitzgeraldovým. Hlboké, hnedé oči sa mu zapichávali priamo do hrude, a neboli samé.
Aphrodite hľadela na Fitzgeralda ako na zázrak. Poznala každého chlapca, ktorý obýval jej rodné mesto. Všetci boli ako Ryder, teda pre ňu nedosiahnuteľní. No Fitzgerald vyzeral inak ako oni. Idea šťastného leta ju zaslepila tak veľmi, že si ani nevšimla, že miesto nej je Storm stredobodom jeho vesmíru.
YOU ARE READING
𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK
Short StoryV rádiu hrala Madonna už desiatykrát za sebou, teplomer nestačil na horúčavu, ktorá vonku vládla a v kalendári svietil dátum 1995. Malo to byť to najteplejšie a najlepšie leto, aké Ocean City kedy zažilo. Minimálne Storm ho plánovala využiť najviac...
