𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK

11| Päťdesiatšesť dní

06.07.1995, Ocean City, USA

„Išli sme tam zbytočne. Ani tam nebol." Aphrodite ležala na ružovej deke, pričom horúci piesok cítila na každom centimetri tela. Rukou sa snažila zabrániť slnečným lúčom, aby jej pálili do očí a pritom všetkom sa snažila komunikovať so svojou, po novom, nemou kamarátkou. Storm za celé tri dni, odkedy pobozkala cudzinca, o ktorom si myslela, že je Ryder, prehovorila ledva desať slov. Nikto o tom nevedel, dokonca ani Aphrodite, a mala v pláne to tak aj udržať. 

„Aj budeš ešte niekedy rozprávať? Alebo si mám zaobstarať tabuľu, na ktorú mi budeš odpisovať?" Aphrodite začínala byť mierne nahnevaná. Už od prvého dňa si ony dve hovorili úplne všetko. Od faktu, čo jedli na raňajky, cez to, ktorých učiteľov nenávidia, až po to, ktorí chlapec im opäť zlomil srdce. 

„Jednoducho nemám náladu, fajn? Nemusím mať na všetko dôvod!"

„A kde sú tvoje rozprávky o najlepšom lete tvojho života? S tým neandrtálcom Ryderom?"

„Mohla by si ho konečne prestať urážať?"

„Prestanem ho urážať, keď konečne pochopíš, že tomu chlapcovi nejde o nič iné, ako o sex. Mohla by si si nájsť niekoho, kto ti povie, že máš krásny smiech miesto toho, že máš pevný zadok, Storm."

A tak veľmi, ako Storm vedela, že má jej najlepšia kamarátka pravdu, tak veľmi si ju nechcela pripustiť. Pochybovala, že by našla niekoho, kto by na nej miloval aj tie veci, ktoré nik iný nevidí. Pritom taký človek ležal na starej posteli presne pol kilometra od nej.