17| Pädesiat dní

63 25 2
                                    

13.07.1995, Ocean City, USA

„Zohnať na teba kontakt bolo snáď nemožné."

Fitzgerald sedel oproti usmiatej Storm, celkom nechápajúc, prečo tam vlastne je. Keď mu pred hodinou zavolala, že sa potrebuje porozprávať, ešte niekoľko minút po konci hovoru pozeral do steny. Hľadajúc odpovede, ktoré však opäť neprišli. 

„Rád si strážim svoje súkromie."

„Samozrejme. Prepáč, že som ťa vytiahla v strede dňa, ale... Potrebujem sa ťa na niečo spýtať."

Nervozita, ktorá okolo nich panovala, by sa dala krájať. Storm pozorovala svoje prsty, obmotané okolo pohára s mliečnym koktejlom, zatiaľ čo Fitzgerald skúmal jej tvár. Bola nádherná. No taktiež vedel, že dievča ako ona, leto určite netrávi sama. 

„Prednedávnom sa konal jeden večierok a... Niekoho som hľadala, no nenašla som ho. Teda našla, ale nebol to on. To je aj tak jedno. No a ja som náhodou pobozkala cudzieho chlapca... A keď si si včera vedľa mňa sadol na tom obrubníku, spoznala som tvoju voňavku. Mám pocit, že to ty si bol ten chlapec, ktorého som pobozkala."

P.S.:

Viem, že v poslednej dobe nie sú moje kapitoly najlepšie, ale posnažím sa opäť upriamiť všetku svoju energiu a pozornosť na tento príbeh! 

Ďakujem, že ho i naďalej čítate, ľúbim vás! 

S.

𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SKWhere stories live. Discover now