13.07.1995, Ocean City, USA
Viete, ako to je. Ponúknete niekomu prst a on si vezme celú ruku. A ten niekto nebol v našom príbehu nik iný, ako Douglas Thornton.
„Potrebujem opäť odvoz."
„Absolútne nie." Fitzgerald i naďalej hľadel na písmená, vytvárajúce slová. Nedokázal však natoľko vyčistiť svoju myseľ, aby ich dokázal vnímať.
Douglas však nenávidel, keď ho niekto ignoroval, preto sa v priebehu sekundy kniha ocitla v jeho mocných pažiach. Niekoľko stránok popadalo na zem, na čo Fitzgerald zareagoval okamžitým vyskočením z pohodlnej polohy.
„Tá kniha je cennejšia ako tvoj život, Doug."
„Jasné, ako myslíš, maličký. Potrebujem odvoz. Teraz!"
Pod hrozbou, že z knihy Veľký Gatsby neostane ani jediná stránka, Fitzgerald zhrabol zo stolíka kľúče od auta a vyšiel pred dom. Na ich prekvapenie ich nečakalo ostré slnko, ale sivasté oblaky. Ani to ich však nezastavilo, minimálne Douglasa, od toho, aby nenasadli do auta. Tentokrát však Fitzgerald okamžite zapol rádio, odkiaľ sa ozval známy hlas Madonny. Nepúšťajúc jednu ruku z volantu sa Fitzgerald oprel o chrbát dlane a nechal, nech mu jemný vánok rozfúkava vlasy. „A k čomu presne ma opäť, miesto odvozu, potrebuješ?"
Douglas odvrátil pohľad od krajiny, ubiehajúcej za oknom, a zahľadel sa na Fitzgeraldov profil. „Pamäť ti teda neslúži, braček."
„Rozhodne som nemal v pláne pokračovať v bytí tvojím súkromným šašom."
„Ale som si istý, že by si spravil čokoľvek, aby si pomohol svojmu bratovi. Nech je akýkoľvek."
Fitzgerald sa na niekoľko sekúnd zamyslel. Rodina bolo to najdôležitejšie, čo mal. A i keď bol Douglas aký bol, stále to bol jeho veľký brat, ktorého obdivoval celé detstvo. A navždy ním i bude. „Samozrejme. Adresa?"
ESTÁS LEYENDO
𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK
Historia CortaV rádiu hrala Madonna už desiatykrát za sebou, teplomer nestačil na horúčavu, ktorá vonku vládla a v kalendári svietil dátum 1995. Malo to byť to najteplejšie a najlepšie leto, aké Ocean City kedy zažilo. Minimálne Storm ho plánovala využiť najviac...
