19.07.1995, Ocean City, USA
Po necelých pätnástich minútach, ktoré ubehli od momentu, kedy sa z druhej linky už neozýval Stormin smiech, z domu vybehol Douglas. Tvár mal červenú ako jahody a v očiach mal číro číry strach. Fitzgerald v rýchlosti prebudil motor späť k životu a po tom, čo Douglasove telo dopadlo na koženú sedačku spolujazdca, dupol na plyn. Pri prvej príležitosti, ktorú im asfaltová cesta ponúkla, zabočil do tmavej uličky, ktorá ani jednému z nich nebola známa.
S roztrasenými rukami Fitzgerald vypol motor a auto sa ponorilo do ticha. Ani jeden z nich sa neodvážil prehovoriť ako prvý a tak len skúmali železný plot pred nimi.
V momente, kedy sa slnko začalo pomaly dotýkať horizontu a Fitzgerald vedel, že do stretnutia so Storm mu neostáva veľa času, sa pomaly otočil na Douglasa. „Aj mi vysvetlíš, čo sa to tam stalo, alebo tu budeme sedieť, až kým z nás neostane len prach?"
„Som vo veľkej kaši, braček. Vo veľkej..."
Fitzgerald snáď ešte nikdy nevidel svojho veľkého, staršieho brata v podobnom rozpoložení. So strachom v očiach a s trasúcim sa hlasom. „Viem ti nejak pomôcť?"
A síce ich vzťah nevyzeral ako vytrhnutý z rodinného magazínu, Fitzgerald by pre svojho brata spravil to prvé i posledné. A to bez toho, aby za to niečo na oplátku chcel. No nie obaja vnímali slovo rodina tak isto. „Potreboval by som niekoho, kto by za mňa pár dní predával... Isté tabletky. Teba nepoznajú a teda by si pre nich nemal byť problém."
„Fakt vtipné, Douglas. Síce sa navonok nesmejem, ale vo vnútri už pukám od smiechu."
„Ja to myslím vážne, Fitzgerald!"
A to bol moment, kedy slová prvé i posledné obrátili Fitzgeraldov život o stoosemdesiat stupňov. A nie v tom najlepšom zmysle.
ESTÁS LEYENDO
𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK
Historia CortaV rádiu hrala Madonna už desiatykrát za sebou, teplomer nestačil na horúčavu, ktorá vonku vládla a v kalendári svietil dátum 1995. Malo to byť to najteplejšie a najlepšie leto, aké Ocean City kedy zažilo. Minimálne Storm ho plánovala využiť najviac...
