15.07.1995, Ocean City, USA
„Dobre, fakt, že sa bojím výšok som nejak prehliadol. A toto rozhodne je vysoko." Ruské koleso bolo snáď to posledné miesto, kde by si Fitzgerald predstavoval posledné minúty svojho života. No i napriek tomu sedel vedľa uvoľnenej Storm, ktorá zaujato pozorovala mesto, ktoré sa topilo v žiarivých svetlách, z výšky.
Storm natiahla dlaň, ktorou pevne zovrela Fitzgeraldovu ruku. A síce mu nebolo skoro vôbec do reči, bol to zatiaľ jeden z najkrajších večerov jej života. Jeho telo sa v dôsledku tepla a pokoja, ktoré vyžarovalo z jej ruky, upokojilo a konečne si poriadne obzrel mesto, ktoré bolo ako keby priamo na ich dlani.
„Aké máš plány po tomto lete?"
Storm odpoveď vedela presne. Vedela presne, kam chce, aby jej život smeroval. No i tak si na odpoveď nechala niekoľko sekundovú prestávku. „Hlásim sa na Kolumbiu, takže moje kroky smerujú tam. Čo ty?"
Fitzgerald sa prekvapene otočil k Storm. Pred očami sa mu objavila obálku, ležiaca na stole v jeho izbe. A síce vedel i on, čo chce, nevedel, aké plány má v rukáve najvyšší. „Boli by hlúpaci, keby si ťa nechajú prekĺznuť pomedzi prsty. Môj život bol už od začiatku jedno veľké neurčito, no rozhodne nechcem skončiť ako môj otec. Na gauči, s vyloženými nohami a studeným pivom v ruke."
Ruské koleso sa opäť dostalo do pohybu, no Storm i naďalej nepúšťala Fitzgeraldovu ruku. V momente, kedy sa pustia, ich životy sa rozbijú ako porcelánové vázy. A bude trvať veľmi dlhú dobu, kým sa dokážu opäť zlepiť dokopy.
YOU ARE READING
𝐒𝐔𝐌𝐌𝐄𝐑 𝐎𝐅 '𝟗𝟓 /SK
Short StoryV rádiu hrala Madonna už desiatykrát za sebou, teplomer nestačil na horúčavu, ktorá vonku vládla a v kalendári svietil dátum 1995. Malo to byť to najteplejšie a najlepšie leto, aké Ocean City kedy zažilo. Minimálne Storm ho plánovala využiť najviac...
