Grace

2K 115 3
                                    

Vošla som do triedy, kde sa mal konať divadelný krúžok a len som sa pousmiala na všetkých vo vnútri. Úprimne, milovala som divadlo svojou celou dušou, aj keď som ani raz  nevyšla na pódium. Moja scéna bol skôr scenár a pomoc pri režírovaní a  vlastne cela príprava. To bolo to super! A potom pozerať celé to dielo z  prvého radu.

Toto bol rozdiel medzi mnou a Mayou myslím.
Mne stačilo keď moja práca bola stredobodom pozornosti a úspechu. Maya,  ona stála vo svetle reflektorov. Niekedy až uvažujem ako môžeme byť  sestry, sme tak rozdielne.

„Okej trieda! Som rada že ste sa tu takto  znova zišli v tak hojnom počte!" uprostred pódia sa postavila učiteľka,  čo toto mala na starosti, pani Mezlanová. Asi by ste čakali nejakú  babiznu ovešanú korálikmi s hrubými okuliarmi, ale no nemôžete byt ďalej od pravdy.

Pani M. bola vlastne absolútne normálna učiteľka, samozrejme  že jej láska ku vtipným ozdobám vlasov nebola normálna, ale tak každý  má nejakú zvláštnosť.

Moje oči behali po všetkých ľuďoch okolo mňa a  ja som si už v duchu vyberala, kto by sa na akú rolu hodil. Posledný  mesiac sme hodiny tvorivého písania strávili práve týmto scenárom a  začínalo to byť naozaj zaujímavé.

Pani M. sa snažila o hry, ktoré by  naozaj študentov zaujali a buď to boli paródie klasík, alebo proste  typické klišé príbehy s poriadnou dávkou humoru. Toto bola skôr prvá  možnosť.

Pretvárali sme príbeh Popolušky, ale s tým, že to bolo obrátené. Popoluška bol chalan. Očarujúci princ mal byť vlastne  princezná. A celé to bolo na hlavu. Ale vtipné, tak si nesťažujem.

  „Myslím, že každý máte svoju kópiu scenáru, takže postupne budete chodiť  na pódium, poviete o akú rolu sa uchádzate a prehráte nám kúsok, ktorý  ste si nacvičili. Potom ja spolu so študentami tvorivého písania,  vyberiem najlepších adeptov. Všetkým veľa šťastia!" vydýchla nadšene a  potom jednoducho zišla k nám a posadila sa medzi mňa a mojich  spolužiakov v prvom rade.

Každému posunula papierik s prihlásenými študentami kde sme si mali načrtávať kto sa nám na koho hodil.

  Po prvých dvadsiatich sa to stalo už aj trochu nudné, aspoň predtým ako  na pódium vyšiel tento mega zlatý chalan a ja som sa len usmiala a  čakala na jeho meno.

„Samuel Reynolds. Popoluška," uchechtol sa a  myslím že v tej chvíli som prestala dýchať. Lebo sakra... jeho úsmev.  Keď som sa obzrela, videla som že všetky moje spolužiačky mali približné  rovnakú reakciu a Amy dokonca naňho hľadela s otvorenými ústami, jej  okuliare takmer spadli z jej nosa ale ona ich rýchlo zachytila a  popravila si ich. Oh bože zlatíčko.

Moje oči ubehli k Samuelovi a  nemohla som si pomôcť, zbehla som si ho od hora až dole. Nebola som ten  typ čo by bol posadnutý peknými chalanmi, bola som skôr na zaujímavé  typy ale sakra... on do seba niečo mal. Akosi vyžaroval nejakú extra  auru, vďaka ktorej ste ho proste museli milovať.

Sakra Gracie ani ho nepoznáš spamätaj sa!

  Začal prehrávať scénu, náhodou presne tú, ktorú som písala ja. Len som  sa rozosmiala, ticho, sama pre seba. Ale aj tak sa jeho pohlaď stočil na  mňa a on akoby to hovoril mne, drzý úškrn na jeho tvári. A sakra, že  bol dobrý, verila som mu každé jedno slovo!

„Oh ale nešiaľ ma! Ty by si ma nikdy nemohla milovať. Ty a ten športovec ste pre seba ako  stvorení. Čo som ja? Úbohá sirota hej? Bolo mi ťa ľúto? Preto si si  myslela, že keď sa budeš zaujímať budeš vyzerať ako dobrý človek?"

Bože asi budem plakať.

  Toto je fakt perfektné, smejem sa a slzy v očiach. A on sa na mňa  neprestáva dívať. Úplne cítim ako mi horia uši sakra. Prečo je tu zrazu  tak horúco?

Nakoniec sa len poklonil, pričom ho ihneď nasledoval  potlesk, prekvapivo pri ňom bol o niečo výraznejší ako pri ostatných.
Zišiel z pódia usádzajúc sa do radov za nami a ja som si nemohla pomôcť a  sledovala kam miery.

Och bože. Och bože on ide hneď do druhej rady.  Oh bože on smeruje k mojej strane. Och bože on si sadá presne za mňa. Ihneď som sklonila hlavu k papieru a len hľadela na jeho meno. Okej čo si k nemu napísať? Čo ak mi bude do toho hľadieť?

Slušná popoluška

  Skončila som len pri tom a frustrovane som si vydýchla a narovnala sa.  AJ tak som sa cítila sledovaná až mi aj obyčajná poloha pripadala  neprirodzená. Doriti prečo sa na mňa pozerá?

Môj mobil zavibroval a ja som len úplne znížila jas až potom ho prepašovala za moje papiere a otvorila správu od Chaca.

CH: Skončil som tréning, stále si v divadle??

G: Jop neviem ako dlho to potrvá

CH: Ugh mám ísť za tebou?

G: AK smrdíš nie

CH: Akurát som vyšiel zo sprchy, som vyvoňaný, taký akého ma miluješ 😘

Len  som sa uchechtla keď som na mojom krku zacítila teplý dych. Stŕpla som  uprostred pohybu keď som cítila ako sa dych presúva k môjmu pravému  uchu.

„Nie je slušne smskovať keď robíš konkurz," zašepkal tak  neuveriteľne nízko až som znova zabudla dýchať. Prekvapene som sa k nemu  otočila až sa moja tvár obšuchla o tu jeho a ihneď som očervenela. 

Nechápavo som si ho premeriavala keď sa len na mňa zaškeril a jeho  ukazovák šprngol po mojom nose. ,,Och malá Acklesová, si roztomilá  keď sa červenáš!" uchechtol sa ticho a potom sa len odklonil, pohodlne  sa rozvaľujúc na sedadle, ja som stále naňho vyvalene hľadela.

Och. Môj. Bože.

Práve som umrela.

Grace a ChaceWhere stories live. Discover now