Grace a Chace

Chace

„Len ti skončí zákaz a už celú noc stráviš u Gracie?" pozrela na mňa pobavene mama, len čo som sa posadil za kuchynský stôl.

  „Vždy som u nej na jej narodeniny. Takže sa nehraj, viem že si ho  zrušila aj kvôli tomu," len som sa uchechtol. Na tvári sa jej sformoval  ľahký úsmev a potom sa len posadila oproti mne a zostala na mňa hľadieť.

„Áno mami?" nadvihol som obočie a ona si zložila spolu ruky a začala sa škeriť.

„No tak...uhm...bolo niečo?"

„MAMA!" okríkol som ju okamžite a ona len prevrátila očami a oprela sa dozadu.

„Chace nemysli si že neviem čo robievaš vo svojej izbe s tými babami. Pýtam sa normálne, hádam sme tu všetci dospelí!"

„Technicky, ja nie. Takže sa ospravedlň mojim čistým sedemnásťročným ušiam za niečo takéto nečisté!"

„Chace!" prevrátila znova očami a ja som sa len rozosmial a pokrútil hlavou.

  „Bože mama, ja a Gracie sme najlepší kamaráti a žiadne výhody tam nie  sú. Spali sme pri sebe, nie spolu," zamumlal som, už mierne otrávený z  toho, že to dookola treba všetkým opakovať.

Ona zostala len na mňa  pozerať a potom krátko prikývla. Oco vošiel do kuchyne, prekvapivo prvý  energie a s úsmevom na tvári. Vtisol mame pusu a potom sa otočil na mňa,  a rovnaký úškrn aký mala pred chvíľou mama sa zjavil aj na jeho tvári.

  „Ako bolo s Gracie?" zamykal obočím a ja som len otrávene zavrčal. Okej  už mám toho naozaj dosť. Len som vstal a odišiel, dupajúc po schodoch,  pre efekt som ešte aj tresol dvermi mojej izby.

Len som sa zhodil  na posteľ a smutne sa zahľadel do Gracinej izby. Och, sú to jej  narodeniny ja viem a bude celý deň s rodinou, ale sakra čo mám bez nej  robiť? Znudene som sa zahľadel na strop a len som si povzdychol.

Doprdele Chace však máš kamarátov. Zavolaj im!
Ale čo ak budeme mať ísť ku Gracie? Sú jej narodeniny, nemôžem to premeškať.

Ale čo mám dovtedy sakra robiť?

Moje dvere sa otvorili a ja som len ticho zavrčal a zavrel oči. „Klopanie matka! Hovorí ti to niečo?" otočil som sa k nej, ale prekvapivo tam nestála ona.

„Klopanie nie je pre rebelov ako ja!" hravo mi vyplazila jazyk Rain a len prešla ku mne a posadila sa na kraj postele.

„Nepomýlila si si dom?"

„Prečo myslíš?" zmätene na mňa pozrela a ja som si len nervózne odkašlal a podvihol sa.

„Gracie ma narodeniny. Jej dom je vedľa. Či si jej bola zablahoželať a stavila si sa?"

  „Oh nie, my sme dohodnuté na inokedy, jej narodeniny sú o jej rodine,  to vieme všetci!" zasmiala sa a ja som sa len zmätene zamračil.

„Tak čo tu robíš?"

  „Sme kamaráti Chace. Nudila som sa. Prišla som ťa pozrieť. A nie neboj  nebol si moja prv voľba. Will je niekde v riti, Rosie s Mikom a Alex sa  učí. Takže zostávaš ty," mykla plecom a len sa začala pohrávať s vlasmi,  keď sa pohodlne usadila na mojej posteli.

Obzerala sa všade naokolo,  úplne ignorovala môj zamračený výraz. Niečo sa mi nezdalo. Vyzerala  nejak inak. Chovala sa nejak inak. Rain sa nepohráva s debilnými vlasmi. 

A Rain, ktorú poznám, rozhodne nenosí sukne. Nie že by jej to  nepristalo, ale o čo tu ide sakra?

Snaží sa na mňa zapôsobiť?

„Tvoja mama ma pustila dnu a poslala sem, aby si si nemyslel že som sa vám vkradla do domu," uchechtla sa a ja som len prikývol a neisto sa začala pohrávať s prstami.

ČO sakra má chalan robiť, keď dievča ktoré je doňho zamilované je v jeho izbe, na jeho posteli, a on k nej absolútne nič iné ako kamarátstvo necíti?

Veľmi sa ospravedlňujem, že nevychádzali časti a snáď mi to odpustíte. Napriek tomu  Vám nemôžem sľúbiť, že si v tomto roku ešte nejakú prečítate.

Pekný deň Vám prajem.