Grace a Chace

Grace

Pohupovala som bokmi do rytmu hudby, zatiaľ čo som ukladala veci do kufru. Oh hej, teš sa New Orleans! Skúšky sú dokončené, už je po Vianociach a my už prichádzame! Utieklo to rýchlejšie ako som čakala. Strachovala som sa o skúšky a darčeky, potom zase o Vianoce a všetko, ale nakoniec to prešlo ani neviem ako a my už sa balíme. Teda ja sa balím, Chace leží na mojej posteli a zjavne prokrastinuje. Oh hej, nenávidí balenie.

„Musíme naozaj počúvať One Direction?" povzdychol si unavene keď začala hrať ďalšia pesnička od nich a ja som ho len prebodla pohľadom. Obranne zdvihol ruky a len sa vrátil k čítaniu komiksov. OH neklam ma že sa ti táto hudba nepáči, kýveš nohami do rytmu ani o tom nevieš!

„Myslíš že si mám baliť skôr slávnostnejšie veci?"

„Nemyslím na balenie vôbec. Mne bude stačiť keď budeš mať môj dres, nič iné nepotrebuješ!" za toto si vyslúžil vankúš do ksichtu, on sa aj tak stále smial. Idiot.

Ozvalo sa búchanie na stenu a ja som len prevrátila očami. „Stíš si tú hudbu snažím sa natáčať video!" začula som Mayin krik a tak som s ďalším prevrátením očí prešla k reproduktorom a stíšila hlasitosť. Ona a jej sprosté videá. Naozaj musí natáčať aj to ako sa balí? Koho to vôbec zaujíma?

Priložila som do kufru všetko čo by som mohla potrebovať a potom som ho len privrela a začala na stolíku chystať veci ktoré si budem musieť doložiť ešte ráno. „Tipujem správne, že si ešte ani nezačal baliť?"

„Yep, naprosto správne. Ale tipujem správne že ty ma znova zachrániš?" pozrel na mňa so širokým úsmevom a ja som si len povzdychla a prikývla som. Čo už s ním. Vypojila som telefón z repráku a len po ňom šmarila druhý vankúš, aby vstával.
„Ideme oknom?" nadvihol obočie keď sa konečne postavil a ja som ho len prebodla pohľadom a zamierila k dverám. Prisahám raz sa na tej streche zabije!

Spolu sme zbehli schody, dole v obývačky sme našli ocka. Jasné, jeho tiež balí mama. Zaprela som sa o zárubňu a len som si povzdychla.

„Idem k Chacovi, lebo je idiot a nevie sa sám pobaliť. Ja už som zbalená. Keby čosi vieš kde som," stisla som pery no on ani nereagoval, že ma počuje. Oh takže máme tichú domácnosť? V poriadku, aspoň nemá zase poznámky o mne a Chacovi.

Prešli sme do domu vedľa, tam stretávajúc tetu Avu ktorá samozrejme že panikárila, ujo Matty pobehoval za ňou a snažil sa ju upokojiť. Vidím po kom má Chace lásku k baleniu. Vybehli sme schody k nemu do izby, kde to bol samozrejme absolútny výbuch. Už sa ani zaň neospravedlňuje. Mohla si si zvyknúť Grace!

„Aspoň si vyber veci čo chceš zbaliť!" povzdychla som si neisto sledujúc kôpku oblečenia na posteli. Prisahám že ak sa začne chýbať, utečiem a nevrátim sa. „Ale keď ja ani neviem čo potrebujem," zafňukal ako sa zvalil do svojho tulivaku a len sa smutne zahľadel na posteľ.

„Nezavadzia ti ten bordel?"

„Srdiečko, dobre vieš že spávam posledný týždeň pri tebe, už vieš dôvod. Moja čistá lenivosť," povzdychol si a len sa rozvalil, obzerajúc sa po izbe. Prevrátila som nad ním očami a len som sa s povzdychom vybrala k jeho skrini. Z jej spodku som vytiahla tašku do ktorej ho s tetou Avou bavíme aj keď idú na zápas niekam preč. Hodila som ju doprostred izby a začala hľadať veci, ktoré by mohol potrebovať. OH rifle sa určite hodia. Nejakú peknú košeľu keď pôjdeme niekam von? Oh a kde má to super sako? A určite mu musím zobrať aj ten sveter od babí. „Pyžamo?"

„Len zober tie šedé tepláky, to stačí!"

„Chace budeme na izbe aj s Mayou, ver mi že chceš mať na sebe tričko," uchechtla som sa a len som sa naho otočila. Ten idiot sa hrá na telefóne. To snáď nemyslí vážne!

„Aspoň mi trochu pomôž!" šmarila som po ňom jeho mikinu a on len otrávene zavrčal.

„Musíš po mne hádzať veci Gracie?"

„Áno, lebo si lenivé prasa a mne budeš nadávať keď ti bude niečo chýbať!"

„Tak mi všetko zbaľ!"

„A ja viem čo chlap potrebuje?"

„Uhm... zbalila si si to červené spodne prádlo?"

„Chace!" On sa len rozosmial a konečne s a postavil a prešiel ku mne, obmotávajúc mi ruky okolo pása. „Pokoj srdiečko, už ti idem pomôcť," zamumlal ako si oprel hlavu o moje rameno a len sa smutne zahľadel do svojej skrine. Toto bude ešte dlhý večer!

***
Natriasla som si vankúše a len som sa s povzdychom konečne zvalila do perín. Moje vnútornosti sa normálne skrúcali od nadšenie. Zajtra. Už zajtra poletím do môjho mesta snov. Preboha ako môžem spať. Mám všetko?

Začula som šuchot pri okne a len som si unavene povzdychla.„Chace tvoju izbu som upratala, čo tu chceš?" vyslovila som do tmy, aj keď som ho poriadne nevidela. Ale ktorý iný idiot by liezol o polnoci do mojej izby.

„Nedá sa mi spať, asi sa mi proste dobre spí pri tebe," zamumlal unavene a už som len zacítila ako sa posteľ na mojom boku prehla. Vtlačil sa mi pod perinu a obmotal okolo mňa ruky, túliac sa k môjmu boku. Prisahám, raz ho človek poprosí nech pri ňom spí a už sa ho nezbaví.

Vec sa má tak, že asi tak pred týždňom sme mali maratón hororových filmov a on sa chystal vrátiť k sebe, aj tak urobil ale ja som malá vystrašené kura tak som už o 20 minút naňho volala či by neprespal pri mne, lebo sa bojím. A no, on tu už nejako začal chodiť spávať každý večer. Buď lebo sa mu vraj nechcelo ísť späť k sebe, alebo iné debiliny. Teraz už viem, že len sa mu nechcelo upratovať bordel z jeho postele.

„Zase nemáš podprsenku?" šepol a ja som len otrávene zavrčala. „Chace toto preberáme už celý týždeň. Kostice nie sú dobre pre pohodlný spánok. Prestaň na to upozorňovať inak môžeš ísť späť k sebe!"

„Sorry, upokoj sa," zamumlal a ticho sa uchechtol. „Len som uvažoval či takto budeš spávať aj v New Orleans!"

„Asi hej a čo má byť. Veď tam budeme mať svoje postele. Ocko by nám nedal spoločnú posteľ," mykla som plecom a len som sa zamračila pri zmienke na ocka. On akoby to vycítil.

„Stále ste pohnevaní?" jeho palec začal kresliť malé kruhy na mojom boku a ja som sa len potočila a oprela do jeho hrude. „Štve ma to, ale ja som sa ospravedlnila už sa len on musí preniesť sám cez seba," šepla som a on ma upokojujúco pohladil po vlasoch, šepkajúc mi do ucha, že všetko bude v poriadku. Och Chace kiežby som ti mohla veriť.