Grace a Chace

Grace

Zobúdzať  sa pri niekom, nebola vec na ktorú by som bola veľmi zvyknutá. Prvý  moment keď som zacítila ruku na mojich krížoch, chcela som kričať, ale  potom som začula zabručanie a do mojich nosných dierok sa dostala  Chacova vôňa.

Chace. Okej, zobúdzať sa pri ňom, to je iná vec.

  „Je čas vstávať láska! Slnko je vysoko, vtáčence spievajú v tento  krásny deň!" zachrapčal pri mojom uchu a ja som sa len zhlboka nadýchla.  Tento jeho chrapľavý ranný hlas prisahám...

„Chcem ešte ležať,"  zamumlala som ako som spevnila moje objatie okolo neho a on sa len  zasmial. Ponorila som nos do jeho trička a bez najmenšieho ostychu som  vdychovala jeho prijemnú vôňu. Och bože zbožňujem tu novu aviváž čo  kúpila teta Ava, musím povedať mame nech kúpi rovnakú.

„Pekne ti  voniam?" uchechtol sa, jeho hlas znova tak nízko. Prisahám Chace ja  prisahám... tento nízko položený hlas bude moja smrť.

„Hej. Tak čo  keby sklapneš a ešte ideme spať?" vydýchla som a ona sa len rozosmial,  jeho ruky sa pohrávajúce s končekmi mojich vlasov.

„Ale láska,  vtáčence štebotajú. A vieš o čom? Že najúžasnejšie dievča pod slnkom má  dnes 18. Tak by sa mala chovať zodpovedne a vstať, lebo už cítim  lievance tvojej mami a za chvíľu mi začne škŕkať v bruchu!"

Len som  sa ticho zasmiala a len sa viac k nemu stúlila, rozhodnutá ešte  nevstavať. Nedonúti ma hah. On akoby to zobral ako výzvu, snažil sa  dostať z môjho zovretia ale len som sa spokojne usmiala keď sa mu to  nedarilo.

„Bože, držíš sa ako kliešť!"

„Mal by si si to vážiť idiot, toto ti nedovolím každý deň!" hlesla som ticho a on sa len uchechtol.

  „Stavím sa že keby k tebe idem spať každú noc si s tým naprosto v  poriadku a rána sú presne takéto. Ale teraz ma prosím nechaj vykonať  ranú potrebu a potom sa môžeme znova túliť!" vydýchol a ja som sa  zamračila.

„Myslíš rannú potrebu ako záchod či ide o tvojho malého Chaca?"

„Ugh asi oboje?" neisto vydýchol a ja som sa len uchechtla a popustila ho zo zovretia.

  „Ak nebudeš späť do piatich minút idem si nájsť niekoho iného na  tulenie," vydýchla som ako som sa prevalila na druhý bok a počula som  ako sa zasmial.

„Oh neblázni Gracie vieš že nikto ťa neuspokojí tak ako ja!"

  „Idiot," zamumlala som si ale to už sa otvorili dvere a on bol preč.  Zdalo sa to ako večnosť a už som takmer zaspávala znova, keď som  zacítila ako znova buchli dvere a on si ku mne znova vliezol, celý  studený. AJ tak som ho nechala nech sa pritúli k môjmu chrbtu a nechá  malú pusu na mojom ramene.

„Som tu a plne pripravený na ranné  túlenie, srdiečko!" vydýchol a ja som sa len rozosmiala. Otočila som sa  späť k nemu a konečne otvorila oči. Vyzeral už úplne zobudený, tak už tu  nie je šanca že by sme šli spať. Ach to som mohla čakať.

„Ja chcem ešte spať, chod už k sebe, kým ťa nájde ocko," vydýchla som a on len mávol rukou.

  „Už som ho streto cestou na záchod. Nie moc nadšený že ma vidí ale  povedal som že som chcel byť prvý čo ti zablahoželá! Tak to nejak  prekusol asi," mykol plecom a ja som sa len rozosmiala a nechala sa  stiahnuť na jeho hrúd.

„Mám pre teba darček," zašepkal do môjho ucha a ja som ihneď naňho natešene pozrela.

„Čo to je?" prižmúrila som oči a on sa len rozosmial a pokrútil hlavou.

  „Nedočkavá čo?" vydýchol ako sa načiahol k stolíku a len mi podal malú  štvorcovú krabičku.

„Špeciálne na zákazku, len pre nás," hlesol ako sa  ku mne sklonil a vtisol mi pusu na čelo. „Všetko najlepšie zlatíčko,"  usmial sa a ja som len otvorila krabičku a nadšene som sa rozosmiala.

  „Bože Chace to je úžasné!" vydýchla som ako som si dôkladne prezerala  dva náhrdelníky, úplne rovnaké. „Kompas?" pozrela som naňho pobavene.

  „Vieš že bez teba by som bol stratený, zlatíčko. A ty bezo mňa. A tak  je jeden pre mňa, jeden pre teba!" usmial sa keď prstom prešiel po  prívesku v tvare kompasu. Potom chytil  medzi prsty malé srdiečko čo  bolo pripojené k nemu a otočil ho ku mne.

„Na jednej strane je, že  budeš vždy v mojom srdci a z druhej iniciály. Teta Lu mi to pomáhala  vybaviť," usmial sa spokojne a ja som len obmotala ruky okolo jeho krku a  objala ho.

„Ďakujem," šepla som pri jeho uchu a len som zavrela  oči, pevnejšie ho objímajúc. „Je to nádherné" hlesla som takmer až  plačlivo a on sa len rozosmial a pohladil môj chrbát.

„No tak pokoj.  Nechaj ma ti ho zapnúť," uchechtol sa a ja som sa teda odtiahla a len  som si chytila vlasy a odložila ich nabok, zatiaľ čo on opatrne vybral  náhrdelník z krabičky a uložil ho okolo môjho krku.

Potom som ja zobrala  ten druhý a zapla ho okolo krku jemu a schovala ho pod jeho tričko len  sa spokojne usmievajúc.

„Gracie! Chace! Raňajky!" ozval sa Mayin hlas spoza dverí a ja som si len povzdychla.

A našej chvíľke je koniec.