Grace a Chace

Chace

CH: GRacieeee
CH: Kde sii?
CH: Odpíš mi!
CH: NO tak Grace!!

Frustrovane som si prehrabol vlasy a len za ne silno zaťahal, akoby to malo pomôcť. Dopekla Gracie kde si?

Už celý deň sa ju snažím zohnať, ale ona mi vôbec neodpisuje a nikde v škole som ju nenašiel. Zahľadel som sa cez jedáleň smerom k jej stolu, ktorý bol stále prázdny. Kde sakra sú?

„Si v pohode?" zamračil sa na mňa Will a ja som len pokrútil hlavou. „Gracie tu nie je," šepol som.

Hneď na to sa ozval smiech z druhej strany stola a my sme obaja vzhliadli na Luka, ktorý sa tak smial až sa takmer váľal po stole.

„Woah takže keď náš Chacie nemá Gracie, jeho deň je smutný?" zašušlal na mňa akoby som bol malé dieťa a ja som len prevrátil očami. No tak, ovládaj svoj hnev. Čo to hovorila Gracie? Oh áno, spomeň si na niečo čo nejde jemu. Ako napríklad jeho vzťah s Rosie. Ach spomeňme ju a už sem vchádza. A mieri sem. Oh ide sa s ním konečne rozísť?

Luke si všimol kam hladím a aj on k nej otočil hlavu, široký úsmev sa objavil na jeho tvári, až ma na chvíľu mrzelo keď som videl toľko nádeje v jeho očiach. Ona však k nemu len mykla očami a potom pozrela na mňa a prešla ku mne. Oh okej, teraz sa už Luke definitívne neusmieva.

„Čau zlatíčko čo sa deje?" zaškeril som sa na ňu len pre čistý pôžitok z jeho naštvaného výrazu. Prevrátila očami ale usmiala sa a sklonila sa ku mne.

„Pod so mnou, niečo sa deje a mne sa to vôbec nepáči," šepla ticho a aj som hneď prikývol. Ide o Gracie. Som si istý. Panebože čo sa deje?

Schytil som tašku a bez uvažovania ju rýchlym krokom, takmer až behom, nasledoval von z jedálne. Bežali sme cez chodby až sme zastavili pri dverách do auditória. Rosie len nakukla poza záves a keď som nasledoval jej príklad, vedel so presne čo sa jej nepáči. Och, no aspoň som konečne našiel Grace.

Na kraji pódia sedela ona, ten divný chalan pred ňou, rukami sa zapieral popri jej stranách.

„Nič nepočujem," zasyčal som a Rosie na mňa len prevrátila očami.

„Keby sa sústredíš tak hej. A nefuň!"

Snažil som sa byť čo najtichšie a napokon som predsa len dokázal rozoznať o čom hovoria.
„Takže stále je odpoveď nie?" uchechtol sa idiot, ktorého meno stále neviem. Ale Idiot mu celkom sedí. Veľmi dosť. Ktorý idiot nosí v zime koženku? Len Idiot.

„Moja odpoveď bola možno. Nedáva ti to aspoň malú štipku nádeje?" rozosmiala sa Gracie a len rozhodila rukami a zhlboka sa nadýchla. OH odkedy je takáto dramatická?

„Už len keď vidím tvoju tvár, dáva mi to nádej," uchechtol sa jemne a pristúpil bližšie, prechádzajúc hánkami po jej tvári. „Pretože si krásna," chytil jej ruku a pritisol k nej svoje pery, stále s ňou udržiavajúc očný kontakt. „A si úžasná!" chytil jej tvár do dlane a priblížil sa ešte viac, ich nosy sa dotýkali.

„Och bože cez tvoje fučanie nič nepočujem!" štuchla do mňa Rosie a ja som stratil na nich výhľad, ustupujúc dozadu. Och bože. Och panebože. Hrá to na ňu ako z románu. Vie ako na ňu. Zahráva sa s ňou, nikto normálne hentak nerozpráva. A Gracie pre to prepadá. Musím ju zachrániť.

Skôr než som si to stihol rozmyslieť už som bežal po schodoch smerom k nim. „Gracie!"

Obaja ku mne prekvapene zdvihli zrak, no ihneď ako ma zbadala zamračila sa. Och nie nebudeš sa mračiť akoby ti vadilo že si tu!

„Chace čo tu robíš?" povzdychla si unavene. Idiot sa len uchechtol a odstúpil od nej. Vyskočil na pódium a posadil sa vedľa nej, pohodlne sa usádzajúc a sledujúc ma. Len zdvihol ruku na pozdrav. Odpoveďou mu bol môj najlepší vražedný pohlaď- pobočka desivý starší brat. Na ktorom sa on rozosmial ešte viac.

„Chace!"

„Neodpisovala si na moje správy," obviňujúco som na ňu pozrel.

„Mám tichý režim. Niečo vážne?" starostlivo sa na mňa zamračila a len zoskočila dole. Prešla ku mne, otázka v jej očiach a ja som len pokrútil hlavou. „Nie je to o Rain. Len som sa o teba bál," vydýchol som a obmotal ruku okolo jej pása sťahujúc ju do môjho objatia. Poza jej chrbát som venoval ďalší vražedný pohlaď Idiotovi, ktorý sa znova len zasmial a potom si prehrabol vlasy a sladko sa usmial.

„Som dospelá, narozdiel od niekoho," zasmiala sa a odtiahla sa odo mňa. Potom sa vrátila späť k Idiotovi, venovala mu ľahký úsmev a potom sa len oprela o pódium a otočila ku mne. „Našiel si ma takže nás teraz necháš ďalej cvičiť? Máme ešte ďalšie dve scény, ktoré musím so Samuelom prejsť," naklonila hlavu na bok a ja som sa len nechápavo zamračil. Scény? Prejsť? Čo??

Och bože.
Oni cvičia tú jej hru.
OH.

„Ehm hej. Jasné," trápne som sa uchechtol a len som sa otočil ku schodom, smerujúc späť ku Rosie, jasne som videl ako sa trasie od smiechu.

„Joj Chacie, tá tvoja žiarlivosť," pokrútila hlavou a ja som len prevrátil očami.

„Joj Rosie, ty a Mike," vrátil som späť a jej výraz sa razom zmenil. A aj môj keď som spoza jej chrbtu začul Lukov hlas.

„Kto je Mike?"