Morské tajomstvo✔

37. Kapitola - Posledný večer

Gabriel si sám pre seba nič nekúpil. Utratil všetky peniažky za korálky, náramky a náušnice, ktoré mi daroval. Veľmi sa mi páčili. Neboli to šperky, ktoré by som mohla bežne nosiť, ale vedela som, že budú mať špeciálne miesto v mojej šperkovnici. „Musíš si aj ty urobiť nejakú radosť!" snažila som sa ho presvedčiť, keď mu v rukách zostalo ešte posledných zopár drobných. Verila som tomu, že by som dokázala nahovoriť predavačov, aby mu niečo predali. On však povedal, že mu radosť robí to, že mi mohol niečo kúpiť. Neprestajne sa ma dotýkal. Buď ma držal za ruku alebo rameno. Nepovedala som mu, že to je nevhodné. Ostatní nás považovali za mladí zamilovaní pár – snúbencov. Boli to obyčajní ľudia, ktorých nič nepoburovalo. Nevyrastali v takom prísnom svete ako ja. A predsa som nedokázala Gabrielovi povedať, aby sa držal odo mňa ďalej. Len som sa tak šialene bála momentu, kedy prestanem cítiť jeho ruku, omamnú vôňu a neuvidím ani úsmev, ktorý si pre mňa šetril. Posledné peniaze podaroval chudobným detičkám, ktoré predávali zápalky.

„Ako to funguje?" opýtal sa ma. Spoločne sme si ľahli v parku do trávy. Potrebovali sme si oddýchnuť a z toho chodenia ma boleli nohy. Gabriel bol na tom ešte horšie. Nebol zvyknutý kráčať a preto vďačne prijal menšiu pauzu. Obaja sme sa vyhrievali na slnku, ktoré nám pleštilo do očí. Gabriel si ich kryl rukou a druhou mi ukazoval škatuľku zápaliek. Drgol do mňa aby som ho vnímala.

„Ľahko. Je to oheň," povedala som mu. Prevzala som si od neho škatuľku. Naše ruky sa pri tom dotkli. Pocítila som iskru. Škatuľku som otvorila, vybrala som jednu zápalku a škrtla som ňou. Zapálila sa a horela mi v rukách. Držala som ju a sledovala som plameň. Gabriel sa náhle posadil. Skôr ako som mu v tom dokázala zabrániť, sa pokúsil plameň chytiť prstami. Zaraz sa strhol a ruku odtiahol.

„Au!" zvolal prekvapene.

„Opatrne! Oheň páli. Je nebezpečný, no ale aj užitočný. Nemôžeš sa ho dotknúť. Keby ťa niekto zapálil, tak by si mohol zomrieť. Ver mi, nie je to vôbec príjemné. Musíš si dávať pozor," upozornila som ho.

„Už skoro zhorelo to drevo. Ako ten oheň zničíš? Nepodpáľ si aj ty prsty." Musela som sa usmiať. Rovnako som sa posadila a skôr ako sa oheň dotkol mojich prstov, som zápalku proste sfúkla.

„Je to mágia?"

„Nie, je to zázrak."

S Gabrielom sme sa posunuli do tieňa pod strom. Slnko už viac na nás nepleštilo. Možno to bolo šialené, no objala som ho rukou, pritiahla som sa bližšie k jeho pevnému telu a zatvorila som oči. Počula som ľudské hlasy, vtákov a iné zvieratá, ktoré behali v našom okolí. Nevadilo mi to. Nezáležalo mi kto sa pri nás zjaví. Tvár som si schovala v jeho hrudi a zasnívala som sa.

On ma po celý čas držal. Netušila som či aj on zaspal alebo nás strážil. Zobudila som sa však na to, ako ma stále držal v objatí a hladkal po chrbte. Druhú ruku mal pod hlavou a sledoval hviezdy, ktoré nad nami žiarili. Otvorila som oči, nahlas som si zívla. Do uší sa mi dostala šťastný krik. Ľudia výskali a zabávali sa. Posadila som sa a napravila som si šaty.

„Si v poriadku?" spýtal sa ma Gabriel.

„Som strašne smädná!"

„Ja tiež. Kúsok od nás je nejaká akcia. Možno tá tancovačka, na ktorú ma tak pozývali aby som prišiel zaspievať."

Vyštverala som sa na nohy aby som sa trošku ponaťahovala. Pozrela som sa smerom odkiaľ išiel hluk. Videla som dym. „Mala by som sa vrátiť domov," zašepkala som. Nebola som natoľko odvážna, aby som sa mu pozrela do očí. Ako by som aj mohla? Slnko zapadlo a vymenili ho hviezdy. Deň sa končil. Možno som si však ešte nachvíľku mohla užiť jeho spoločnosť. Podala som mu ruku. Tento raz ma našťastie nezhodil späť na zem. Šikovne sa postavil na nohy. Obdivovala som aký bol zručný. „Azda ti ešte môžem ukázať kúsok ľudskej hudby." Nezaváhal a hneď sa usmial. Opäť som mu začala naprávať tuniku. Obaja sme boli špinaví od trávy. Moje šaty boli skoro celé zničené a predsa som vedela, že ich nikdy nevyhodím a ani neoperiem. Ak mi po tomto dni niečo zostane, budú to tie šperky za jeho jediné peniaze a tieto šaty. Aspoň nezabudnem na to, že to bolo skutočné.