Morské tajomstvo✔

38. Kapitola - Madison

Bolo to pre mňa ťažké. Rozhodne aj preto, pretože som po ceste domov vytriezvela. Neustále sme sa s Gabrielom sťažovali na boľavé nohy. Chvíľku on bol zavesený do mňa, inokedy zase ja do neho. Pred koncom cesty som sa mu vyškrabala na chrbát a on ma niesol. Za odmenu som mu spievala do uška a bozkávala som ho. Držal ma pevne za stehná. Nepustil ma. Aj keď nebol zvyknutý niesť váhu, tak ma poľahky udržal. Nebola som opitá a predsa som po ňom túžila. Nesťažoval sa. Nič nehovoril. Len som si všímala, že čím ideme dlhšie, tak tým ide pomalšie. Hádala som, že to nebolo len kvôli boľavým nohám. Nechcel sa so mnou lúčiť. No nemali sme na výber. Už bol druhý deň. Čoskoro vyjde slnko. Už dávno sa mal vrátiť späť.

Strážci si nás okamžite všimli. Už z diaľky na nás kričali a hlavne na Gabriela. „Teraz ty mňa dáš zavrieť do väzenia?" prehodil pobavene ešte kým sme boli osamote. Na chvíľku som nad tým uvažovala. Avšak nie preto aby som sa mu nebodaj pomstila. Čo keby som ho dala uväzniť aby musel zostať so mnou? Rýchlo som to zatrhla. Niečo také by som nedokázala spraviť.

„Drž sa za mnou, ignoruj urážky a prosím ťa hlavne nič nehovor. Možno by bolo lepšie, keby si sa vrátil domov. Isto to nebude pekné. Zaslúžim si všetko čo mi povedia a spravia," psychicky som sa pripravovala na každý možný scenár, ktorý ma čakal. Otec bude zlý – veľmi. Samuel sklamaný, že sa nebude vedieť na mňa pozrieť. Sklamala som jeho dôveru. Mal ma na starosť, sľúbil rodičom, že sa o mňa postará. Mama bude zase hľadať spôsob ako všetkých udobriť a ďakovať bohom, že som sa v poriadku vrátila.

Krik stráži zalarmoval ostatných v dome. Ako prvého som uvidela jeho. Gabriel prudko zastal a pustil ma späť na nohy. Zošuchla som sa z jeho chrbtu, prešla som okolo neho. Bežal k nám Samuel. Mal len pyžamové nohavice, rozcuchané vlasy. Z takej diaľky som si nedokázala všimnúť ako sa tvári. Akú mal náladu? Bolo možné, že ma začne okamžite škrtiť. Podľa stráží mi však bolo jasné, že v dome boli aj rodičia. Bolo ich tu naozaj veľa.

Odstúpila som od Gabriela, ignorovala mužov, ktorí sa k nám ponáhľali a rovnako som išla k bratovi. Avšak nebežala som. Preto on musel dobehnú ku mne. „Zbláznila si sa!" zahučal na mňa. Spravila som krok dozadu. On však prekonal vzdialenosť, ktorá medzi nami zostávala, oblapil ma okolo bokov a zdvihol ma na ruky. Držal ma a objímal. „Zbláznila si sa!" opakoval. „Si v poriadku? Nie si zranená?" Začal si ma prezerať, Mohol na mne vidieť len špinavé šaty. Dúfala som, že nesmrdím po alkohole. Ako si to vysvetlí? Odvážila som sa na neho pozrieť. Okamžite by som sa najradšej prepadla pod zem. Samuel bol na smrť vydesený. Oči mal červené, bol neprimerane bledý a vyzeral ako keby niekoľko dní nespal. Isto preto okamžite vybehol.

„Už je všetko v poriadku. Som doma. Nemusíš sa o mňa báť! Rada by som ti niekoho predstavila," snažila som sa zo seba niečo dostať. Tak ťažko sa mi hovorilo. Prepadli ma výčitky svedomia. Ako som sa mohla zabávať na trhu, zatiaľ čo sa ostatní strachovali? Samuel odo mňa odvrátil pohľad a postavil ma na nohy. Všimol si Gabriela, ktorý nás pozorne pozoroval aj so zbraňami blízko krku. Všetci strážcovia ho sledovali a boli pripravení ho zabiť. Ani to som si nevšimla. „Neubližujte mu!" zhúkla som na jedného, ktorý sa nebezpečne blížil. Oni ma museli na slovo poslúchať, pretože som bola ich princezná a nikto iný nedal rozkaz. Jediná osoba, ktorá ma však nemusela poslúchať, bol môj brat. Stačilo ma urobiť pár krokov a zjavil sa pri Gabrielovi. Môj brat sa zahnal a jednou presnou ranou ho udrel do úst. Skríkla som. Bála som sa, že by mu Gabriel mohol vrátiť úder. Ten sa však len zatackal, predklonil, ale nezahnal sa. „Prestaň s tým! Pomohol mi vrátiť sa!" Pribehla som k nemu a uchopila som ho za pravú ruku, aby sa už nesnažil Gabrielovi ublížiť.

„Nemáš tušenia čo si spravila. Otec ťa zabije, Biana. A mňa tiež! Tak strašne sme sa o teba báli. Mama nám prísne zakázala ísť do morských kráľovstiev, pretože je to smrteľne nebezpečné. Keby nebolo Avrilii, tak už dávno by sme pochovali prázdnu rakvu!" začal mnou triasť. Zaslúžila som si to. Videla som, že Gabriel spravil krok dopredu. Samuel ma až príliš drvil. Nechcel brániť seba ale mňa.