Morské tajomstvo✔

20. Kapitola - Horúca voda

„Gabriel, kam ma to berieš?" spýtala som sa princa, ktorý ma ťahal za sebou. Nemala som vôbec náladu na zábavu. Bolo by odo mňa príliš netaktné, ak by som sa ho spýtala, či sa môžem vrátiť späť do väzenia? Už som však raz princa omylom urazila. Isto by to nezobral dobre a pomyslel by si, že s ním nechcem tráviť čas. Lenže ja som v túto chvíľku chcela byť sama. Možno by som mohla skontrolovať, či Avrilia išla pozrieť môjho brata. Potrebovala som od nej počuť, že Samo stále na mňa čaká a že nikam neodišiel.

„Do teplých prameňov. Bude sa ti to páčiť, sľubujem." Nezdieľala som vôbec jeho nadšenie, no radšej som sa neozvala. Len som prevrátila očami, keď sa na mňa nepozeral a snažila som sa falošne usmiať. Len som dúfala, že sa už nikdy nedostanem do nejakého víru. Teplé pramene zneli oveľa bezpečnejšie, ako tá zábava, ktorú rozprúdili ostatní morskí ľudia. V hĺbke duši som sa však desila toho, čo si na dneskajšok ešte Gabriel pripravil.

Bola som na neho tak veľmi nahnevaná. Neveril mi a preto som mala na ruke ten hlúpy náramok, ktorým si ma držal ako na vôdzke. Nemal na to právo, či? Možno urobil aj dobre. Pozrela som sa na neho a žmurkla som. Kiež by sa mi podarilo princa očariť a on by zabudol na to, že som len väzeň. Možno by ma dokonca aj pustil a ja by som mohla odprosiť rodičov na kolenách, a prisahať im, že už nikdy nebudem takto veľmi nezodpovedná. Ach, Samo. Trpíš kvôli mne veľmi? Nechcela som si ani len predstaviť, čo si musel vypočuť od otca. Mama istotne bola strachom celá bez seba. Prečo som ju nikdy nepočúvala pozornejšie? Byť morskou pannou rozhodne nebolo požehnanie, ale príšerne kruté prekliatie. Kiež by boli tieto bytosti milšie.

Po chvíľke som musela pripustiť, že teplé pramene boli naozaj dokonalé a pomáhali mi aj na moje dolámané telo. Gabriel mi ukázal miesto, na ktorom bolo zopár párov, ktoré sa vyhrievali v naozaj teplej vode. Najskôr som si popálila pravú ruku a pomyslela som si, že sa doslovne uvarím zaživa. Aké je to byť varenou rybou? Začala som súcitiť so všetkými tými pstruhmi, ktoré končili na tanieri a ja som ich s radosťou vždy zbaštila. V mysli som si sľúbila, že už nikdy nebudem taká krutá.

Gabriel mi nedovolil, aby som sa vrátila a nútil ma vojsť do pekla. Voda okolo nás párkrát zažblnkala. Ako to tie ostatné morské panny, mohli vydržať? Sledovala som ich pri tom, ako sa nadnášajú vo vode a spokojne sa usmievajú. Všetky mali zatvorené oči a nechali sa unášať.

Nedokázala som sa uvoľniť. Moja pokožka horela a čím sme išla ďalej, tým bola voda viac teplejšia. Kedy sa tá teplota zastaví? „Princ?" zašepkala som jeho meno a on sa konečne na mňa obrátil. Uchopil ma za boky a usmial sa na mňa.

„Zatvor oči, Bianka," rovnako zašepkal a pohladkal ma po vlasoch. Nechcela som ho poslúchnuť. Nepáčilo sa mi to. On však na mňa naliehal a preto som sa podvolila jeho vôli. Zatvorila som svoje prekliate oči a dovolila som vode, aby ma varila zaživa.

Náhle som pochopila. Voda bola príjemná a teplota sa hrala s bunkami, ktoré ma šteklili. Moje morské telo reagovalo. Nikdy som sa necítila tak – mimo tela? Ako by som dokázala ten pocit lepšie opísať? V ušiach mi hrala božská nadpozemskú hudba, ktorá upokojovala moje splašené srdce. Pri zmysloch ma držali jedine Gabrielove ruky, ktoré som stále cítila na bokoch. Nepúšťal ma, bol mojou záchytnou kotvou. Práve kvôli nemu som si stále uvedomovala že som vo svojom tele a že cítim.

Princ ma po chvíľke pustil a ja som sa nechala unášať zvláštnymi farbami, ktoré sa mi mihali pred očami. Chcelo sa mi spievať a tancovať. Prisahal by som, že som začala plávať vo víre farieb, ktoré ma šteklili na pokožke. V tej chvíli som sa zamilovala do leta a do všetkého teplého. Nedokázala som ani len pomyslieť na zimu.

Ten pocit bol však až príliš krásny. Začalo mi to niečo pripomínať. Otvorila som oči a pozrela som sa na Gabriela, ktorý sa rovnako pri mne vznášal so zatvorenými očami a s úsmevom si užíval slasť. Uvidela som ho niekoľkokrát. Výraznejšie som počula smiech morských panien, ktoré sa na mňa pozerali.

Keď na povrch vyplávala bublinka, tak pukla a ozvala sa rajská hudba. Počula som harfu, husle a klavír. Dokázala som cítiť hudbu na pokožke. Náhle sa mi tak strašne chcelo spať. Moje telo už viac nebolo ľahké, ako pierko. Mala som pocit, že mi nepatrilo. Unavila som sa k smrti. Všetko okolo mňa ma nútilo, aby som zatvorila oči a už navždy spala. Nemohla som. Neprebudila by som sa.

Uvedomovala som si, že na mňa pôsobia zvláštne drogy. Tieto pocity neboli reálne a prestali sa ma páčiť. Skôr ma na smrť vydesili.

Chňapla som po princovom tele a on otvoril oči. „Bianka," prehovoril na mňa. Nedokázala som ani rozprávať, avšak v mojich očiach musel zbadať paniku, ktorá začala pohlcovať moje telo. Náhle voda znova horela a ja som horela spolu s ňou. Bola som tak strašne hlúpa. Myslela som si, že by som mohla byť morskou pannou a predsa som zabudla na svoju ľudskú stránku, ktorá nado mnou vládla celý môj život. To, že som mala chvost a mohla som dýchať pod vodou, ešte neznamenalo, že som sem patrila. Môjmu telu sa to nepáčilo.

Princ ma uchopil za ruku a vytiahol ma von. Sám si zachoval chladnú hlavu. Sama by som nedokázala nájsť cestu z toho horúceho pekla. Jemu sa to však ľahko podarilo. Náhle som bola doslovne obliata studenou vodou, ktorá ma prinútila, aby som sa triasla. Zuby mi nahlas drgotali a Gabriel mi šuchal ruky, aby sa moje telo trošku spamätalo.

Moje zmysli neboli stále v poriadku a preto som si ani neuvedomovala, k čomu sa začalo schyľovať. Keď som otvorila oči, pocítila som jeho pery na tých svojich. Pootvorila som ústa a on prehĺbil náš bozk. 

Ďakujem vám za prečítanie :)