Morské tajomstvo✔

4. Kapitola - Dohoda

Mala som za sebou naozaj príšerný deň plný sklamania. Keď som sa odvážila nájsť mamu a poprosiť ju, aby išla spolu so mnou pozrieť princov, a môjho brata Samuela ako spoločne cvičia vonku, pretože samej sa mi nepatrilo ísť ich špehovať, práve chalani skončili s tréningom, a rozhodli sa, že si pôjdu zajazdiť na koňoch. Keďže ja som nebola vhodne oblečená, nemohla som sa k ním pridať. A aj keby som bola, stále by som nemohla s nimi ísť, pretože aj keď som žmurkala na Sama, jemu absolútne nedošlo, aby ma zavolal s nimi! Nemohla som sa predsa len tak s nimi vybrať. Aspoň jeden z princov mi mal ponúknuť rameno a odprevadiť ma tak ako sa patrilo. Avšak princovia boli len zaujatí samými sebou a mňa len pozdravili. Očakávala som aspoň od Casimíra iné správanie, zdalo sa mi, že ho totálne vymenili. Neprišiel ani za mnou, aby sa spýtal ako som sa mala a čo mám nové!

Hromžila som! Nebola som zvyknutá na to, že som bola prehliadaná. Predsa som bola jedinou princeznou v tomto kráľovstve, zaslúžila som si pozornosť!

Miesto toho si ma však do parády chytila mladá kráľovná Alison, ktorá túžila po tom, aby som jej ukázala svoje pomaľované šaty a obrazy, ktoré som vytvárala. Preto som celý deň strávila s mamou a ňou, a stále som dookola musela počúvať o tom ako rada Alison tiež maľuje. Tiež ma mama nenápadne donútila, aby som ju pozvala, nech sa pridá pri kreslení ku mne. Požičala som jej svoje výtvarné pomôcky a strávili sme ďalšie dve hodiny tak, že sme maľovali mamu. Alison samozrejme dookola ospevovala jej nadpozemskú krásu. Možno to myslela úprimne, avšak ja som bola taká vytočená, že aj v jej poznámkach som počula výsmech z toho, že moja mama nebola človekom.

Nakoniec som bola vyslobodená z tohto pekla, aby som pristúpila na ďalšie. Spoločné jedlo! Dookola som počúvala kráľovnú, ktorá žasla nad exotickými jedlami, ktoré v jej krajine nemala. Čo bolo, došľaka, exotické na lososovi? To očividne nechápala ani moja mama, ktorá jej na to nedokázala slušne odpovedať.

Pohár mojej trpezlivosti sa prelial však až vo chvíli kedy Alison poznamenala, že vidí chmáry na mojej tvári. Ďakovala som za vychovanie, ktoré som mala a že mi vždy mama pripomínala, že ako správna princezná sa musím vedieť ovládať v každej situácií. Pretože inak by som jej odsekla, či bola celý deň slepá!

Každé utrpenie sa však raz skončí a moje sa skončilo vo chvíli, kedy sa kráľovnej zívlo a prehlásila, že pôjde spať. Rozlúčila som sa s mamou bozkom a zmizla som skôr ako si Alison mohla spánok rozmyslieť. Keď nikto nebol v okolí, priam som utekala do mojej komnaty, aby som sa tam mohla vyventilovať. Prečo som bola vždy tak naivná? Očakávala som od tohto dňa veľmi veľa a dostavilo sa len trpké sklamanie.

Rozrazila som dvere na svojej komnate a nahlas som si povzdychla. „Konečne si tu! Kde si sa celý deň motala? Zabudla si na našu dohodu?" zľakla som sa, keď sa ozval hlas. Otočila som sa a zbadala som môjho brata Sama, ktorý v oblečení v ktorom behal celý deň vonku, ležal v mojich bledých perinách! Och, na chvíľku som bola nahnevaná kvôli tomu, že mám brata!

„Nepokúšaj sa ma vytočiť. Ty si ako prvý zabudol na našu dohodu!" štekla som po ňom nahnevaná a začala som si ničiť účes. Vytrhávala som si sponky z vlasov a hádzala som ich na zem. Bolo mi aj jedno to, že som len pridávala Emily ďalšiu robotu.

„Preplo ti, Biana? Predsa ako si chcela, som celý deň zabával princov!" pripomenul mi nahnevaným tónom a posadil sa na posteli. Našťastie mu aspoň napadlo, aby sa vyzul.

„Chcela som, aby si zabával troch princov, nie všetkých štyroch! Ak si si to nevšimol, tak s Casimírom som dnes prehodila menej ako desať viet! Celý ten čas si ho všade s tebou volal a on na mňa absolútne zabudol."

Samo mal toľko drzosti, že na jeho tvári sa objavil prekvapený výraz!

„Poopravím ťa, ja som ho nikde nevolal, to on išiel všade za nami," povedal mi drzo a uškrnul sa. Mala som sto chutí ho napadnúť a poriadne ním zatriasť.

„Mal si ho poslať za mnou! Nemal si mu dovoliť, aby za vami chodil!"

„A ako si si to predstavovala? Mal som mu z ničoho nič povedať, že nemôže tráviť čas so mnou a s jeho troma bratmi, pretože ty si šialene do neho zamilovaná, a čakala si na neho tak dlho, aby si mu to mohla povedať? Ako správny hostiteľ som sa musel o neho postarať, Biana. Nemohol som mu proste povedať, aby zmizol, to by bolo neslušné. Nie je moja chyba, že dnešok s tebou nechcel tráviť, no pripomínam ti, že aj zajtra je predsa tiež deň." Ako mohol byť môj brat taký necitlivý? Naozaj mi priamo povedal, že Casimír so mnou nechcel byť? Zničená som sa aj ja v šatách hodila na posteľ k nemu a párkrát som poriadne zanadávala. „Netušil som, že máš takýto slovník, sestrička," doberal si ma Samo a ja som ho slabo udrela.

„Buď ticho!" zahriakla som ho. „Musíme vymyslieť lepší plán. Istotne ho jeho bratia presvedčili, aby sa od nich nevzďaľoval, no ak hneď ráno pôjdem za ním a spolu sa vytratíme, mohli by sme spoločne stráviť deň," začala som nahlas uvažovať, avšak môj podarený brat len pokrútil hlavou.

„To sa dosť mýliš, Casimíra rozhodne neovládajú jeho bratia. A zajtra ráno máme už s princami program. Pokým by si sa nastrojila, už by si ho ani nenašla v komnate." O čom to dočerta Samo hovoril?

„Aký program? Ja o ničom neviem!" spýtala som sa zmätená a on si dovolil nado mnou prevrátiť očami.

„Mohli by sme prestať riešiť veci, ktoré nezmeníme a dohodnúť sa na tom, že sem zavoláš Yasminu? Žiadam ťa o to, aby si sa s ňou trošku porozprávala a vklepala jej trošku rozumu do tej jej peknej hlavičky. Potom by som prišiel ja a ty by si išla spať do mojej komnaty," začal ráznym hlasom žiadať Samo.

„Zbláznil si sa? Nenechám ti svoju komnatu na to, aby si tu mohol Yasminu zbaviť jej počestnosti." Náhle mi zostalo dosť trápne. So Samom sme takéto veci nikdy nepreberali. Nemali sme na to príležitosť.

„Chcem len s ňou sedieť na balkóne, vyjedať koláče a pozerať sa na hviezdy. Vieš, že v mojej komnate to robiť nemôžem, keďže ja na rozdiel od teba, nemám balkón! Yasmina by tiež nikdy nevstúpila bez príkazu do mojej izby, avšak do tvojej vstúpi, ak z nej spravíš svoju komornú. Nechcem s ňou zaobchádzať ako so slúžkou a vynucovať si rozkazmi jej prítomnosť. Preto ťa žiadam, ukecaj ju, aby so mnou chcela dobrovoľne stráviť jeden večer." Náhle mi Samo pripomínal otca viac ako kedykoľvek pred tým. Vždy som mala nutkanie poslúchnuť môjho kráľa na slovo a on veľmi dobre vedel, že stačí, aby sa na mňa pozrel tými jeho psími očami, mierne sa usmial a že by som mu zniesla aj modré z neba. Došľaka! Mal ma omotanú okolo prsta.

„Fajn! Pokúsim sa tak ako si sa ty dnes pokúsil s Casimírom. Avšak nič ti nesľubujem. Ak ťa proste nechce, tak ťa nechce. Možno sa je nepáčiš, uvažoval si aj nad tým?"

„Som princ, komu by som sa už len ja nemohol páčiť?" spýtal sa tentokrát on zmätený a ja som ho mala chuť na chvíľku uškrtiť.

„Možno kvôli takémuto správaniu ťa Yasmina nechce. Ak ti to ešte nedošlo, tak si rovnakou ľudskou bytosťou ako je aj ona. Skús sa menej hrať na princa a viac na chlapca, ktorému očarovala. Tiež jej nemusíš neustále pripomínať svoje postavenie," začala som s radami a môj brat sa na mňa pozrel ako keby som spadla z jablone.

„Takže sa mám hrať na niekoho kým nie som? Ja som princ, Biana. Dokonca som korunným princom a raz sa stanem kráľom. Proste ak to Yasmina neprijme, tak sa na to vykašlem a nájdem si iné dievča, ktoré ma bude chcieť takého aký v skutočnosti som."

„Tak načo toto všetko robíme? Načo ju mám presviedčať, keď je pre teba tak ľahko nahraditeľná?"

„Proste sa mi páči. Vy ženy však občas zabúdate, že aj my muži máme vlastnú hrdosť."

„Muži majú hrdosť? Ale nepovedz, vôbec som si to nevšimla. To čo vy nazývate hrdosťou, my ženy voláme mužské ego. Fajn! Choď povedať nejakej slúžke, že čakám tú tvoju Yasminu. Skúsim sa s ňou porozprávať, avšak nič ti nesľubujem, Samo." Nakoniec som súhlasila a on sa s úsmevom na tvári postavil z mojej postele.

„Skús trošku poupratovať posteľ, aby som sa nemusel hanbiť," zakričal na mňa, keď odchádzal z izby, no ja som sa ani nepohla a len som hľadela na baldachýn, ktorý mi visel nad hlavou.

Bude niekedy aj Casimír prosiť nejakého svojho súrodenca, aby si mohol so mnou dohodnúť stretnutie? 

Ďakujem vám za prečítanie. :)