Morské tajomstvo✔

6. Kapitola - Casimírovo tajomstvo

Nechala som môjho brata a Yasminu samých v mojej komnate a unavená som zamierila do bratovej. Rozhodli sme sa, že dnes sa už do vlastných komnát nevrátime. Dúfala som, že môj brat nedostane infarkt, keď ho ráno príde Emily budiť. Kto vlastne chodieval ráno za Samom?

Unavená som si ľahla do jeho postele a zatvorila som oči. V jeho komnate bol oveľa väčší neporiadok ako v tej mojej. To nedovolil sluhom aby mu upratovali?

„Samuel, si tu?" strhla som sa, keď sa spoza dverí ozval hlas, ktorý by som spoznala kdekoľvek. Za dverami stál Casimír, ktorý potichu klopal na dvere. Čo tu robil dočerta o takomto čase? Načo sa chcel takto neskoro v noci rozprávať s mojím bratom? Žeby prišil za ním, aby si vypýtal dovolenie sa so mnou stretávať, možno požiadať staršieho brata o moju ruku. Blbosť! To by predsa Casimír išiel za mojím otcom, avšak je tu možnosť, že najskôr chcel počuť názor Sama.

Vyletela som z postele ako víchor a začala som hľadať zrkadielko. Musela som sa ubezpečiť, že vyzerám stále dokonale a že sa ma princ nezľakne, keď vstúpi do komnaty, ktorá nebola moja. Môj brat však žiadne zrkadlo na stole nemal! V celej izbe som nevidela žiadny predmet, ktorý by mi pomohol. Do kúpeľne som však už nestihla ísť, pretože dvere sa náhle otvorili a Casimír aj bez pozvania vošiel do bratovej komnaty.

Bola tma a preto si ma nevšimol.

Pomaly zatvoril dvere a pozrel sa na posteľ, kde som ešte pred chvíľkou ležala. Preto bola rozhádzaná, avšak nikoho na nej nezbadal. Aj v tme som videla, že sa zatváril zmätene. Čo som mala urobiť? Ešte by som stihla sa schovať za záves, ktorý stál pri okne. Potom by som sa však nedozvedela, prečo hľadal môjho brata tak neskoro v noci.

Mala som pár sekúnd na rozhodnutie. Zbabelý útek alebo strapatá od ležania pred neho predstúpim v bratovej komnate a priznám sa mu, že Samovi som požičala vlastnú izbu na tajné rande so slúžkou. Robia toto normálne princezné? Požičiavajú svoje komnaty na zálety, ktoré neboli dovolené? Čo si dočerta o mne Casimír pomyslí? Rozhodla som sa pre schovanie.

Neskoro!

Princ sa práve v tej chvíli na mňa otočil a obaja sme vykríkli, keď sme sa zbadali. Dúfala som len, že náš krik nebol na toľko hlučný, že by privolal stráže, pretože tým by sme to očividne nevysvetlili. Ani jeden z nás tu nemal byť.

„Princezná Bianka?" spýtal sa ma Casimír, ktorý ako prvý nabral odvahu na to, aby sa pohol z miesta a uchopil zapálený svietnik, ktorý bol na nočnom stolíku. Posvietil si ním na mňa a ja som uvažovala, či aj ja vyzerám vo svete sviečky a v tme tak rovnako mŕtvolne bledo ako práve vyzeral Casimír. Istotne sme sa javili viac mŕtvo ako duch Hugh! Bolo neskoro zatĺkať. Alebo? Princ tiež vyzeral, že nie je príliš natešený z toho, že som ho tu objavila. Predsa sem vošiel bez dovolenia. „Prepáč mi to, myslel som si, že táto komnata patrí tvojmu bratovi. Nikdy by som si nedovolil vojsť do tvojej komnaty bez dovolenia. Nevedel som, že ste si izby očividne vymenili," začal sa ospravedlňovať šeptom a stále na mňa vyplašene hľadel.

Moje srdce šialene rýchlo bilo a v mysli som si opakovala, že toto sa môže stať len mne! Čo keby sem vošla nejaká slúžka alebo hocikto, kto nás tu takto neskoro v noci zbadá a všade sa o mne rozšíri, že sa stretávam s princom poza chrbát všetkých? Bola by to obrovská hanba!

„Toto však je naozaj komnata môjho brata. Na dnes sme si ich však vymenili. Prepáč, že som sa ti neozvala skôr, no vyplašil si ma. Nikoho som tu takto neskoro v noci neočakávala," odpovedala som mu mierne chrapľavým hlasom. Našťastie, že nemohol vidieť ako som sa červenala.

„A ja by som sem samozrejme nevošiel, keby som vedel, že tu spíš. Prečo ste si komnaty vymenili? Nejaká hra? Čiže princa Samuela nájdem v tej tvojej?" rozprával príliš rýchlo ako keby chcel byť čo najrýchlejšie už niekde inde. Prižmúrila som oči a nabrala som aspoň trošku odvahy, predsa som bola princeznou a predo mnou stál môj najlepší kamarát. Nemalo byť medzi nami také hmatateľné napätie! Vyrastali sme spolu, prečo sa mi teda nevedel Casimír ani pozrieť do očí?