Morské tajomstvo✔

13. Kapitola - Kúsok lásky

V tú noc som sa zobudila na to ako niekto vyslovuje moje meno. Otvorila som oči a zľakla som sa, keď som si všimla bledú tvár Gabriela, ktorý sa na mňa pozeral spoza mreží. „Sníva sa mi nočná mora?" zašepkala som a pretrela som si rukami oči. Bože, ako veľmi mi chýbalo sucho. Tiež mi chýbal normálny spánok a mäkká posteľ. Nemohol ma tento obyčajný princ, proste nechať na pokoji? Keď som si však všimla ako sa Gabriel tvári, celkom ma zaujímalo, čo mi prišiel povedať. Náš posledný rozhovor sa skončil katastrofálne zle a nepredpokladala som, že ma princ ešte niekedy príde navštíviť.

„Nechcel som ťa zobudiť," ozval sa, keďže som na neho stále zazerala. Ani sa nehýbal, len sa dotkol mojej mreže a pozrel sa na ňu. Mierne potiahol ako keby chce tie sprosté dvere otvoriť. „Vieš o tom, že by som ťa pustil na slobodu keby som mohol?" Hádala som, že to bola len rečnícka otázka, ktorú si zamumlal popod nos. Ja som ju však veľmi dobre zreteľne počula.

„Prečo? Všetci ma tu nenávidíte kvôli tomu, že som až príliš rozdielna. Bojíte sa ma."

„Neprišiel som sem kvôli tomu, aby sme sa znova hádali," dostal zo seba rýchlo a tým umlčal moje myšlienky, ktoré túžili po tom, aby som znova na neho nakričala. Tak prečo sem, dočerta, išiel? Otravovať? Zazerať len na mňa a skúmať ma? „Niečo som ti priniesol," dodal a ukázal mi svoju pravú väčšiu dlaň. Priplávala som bližšie a všimla som si, že drží krásnu veľkú mušľu. Párkrát som zažmurkala a pozrela som sa na neho. Čože?

„Načo mi bude mušľa?" spýtala som sa ho zmätene, no zobrala som si ju od neho. Ešte som takú krásu nevidela. Moja mama vždy rada mušle počúvala, tvrdila mi, že v nich počuje svoj domov a dokonca niekedy začuje aj to ako jej sestry spievajú.

„Myslel som si, že sa ti bude páčiť," odpovedal mi zarazene a zvraštil obočie. Skúmal moju malú ruku v ktorej som držala jeho darček. Prevrátila som mušľu. Mala nádhernú ružovočervenú farbu.

„Hm, tak ti teda ďakujem." Skôr by ma však potešilo, keby si ma pustil na slobodu. To som mu však nepovedala, pozrela som sa na neho a on skúmal moju tvár.

„Nepotešilo ťa to." Všimol si? Tváril sa zmätene.

„Len nechápem tomu ako by som ju mohla využiť. Možno raz, ak sa rozhodnete, že ma pustíte, si ju položím na poličku, kde na ňu bude padať prach. Prepáč, ale nie je možné, aby som na obdobie strávené vo vašom kráľovstve, mala dobre spomienky. Mal by si si tú mušľu radšej nechať, pretože ja by som ju asi od hnevu zničila." Začala som mu ju vracať. Podávala som mu ju svojou drobnou ručičkou a on si ju odo mňa bez slov zobral. Keď sa však znova na mňa pozrel, videla som bolesť v jeho očiach. Čo som zase spravila? Naozaj musím všetko pokašlať? Nemyslela som to predsa zle!

„Prečo sa aj snažím? Si neľútostná! Ešte v živote nikto takto hnusne neodmietol moju priazeň!" jeho hlas bol chrapľavý a mračil sa. Čo to povedal? Tým, že som odmietla mušľu som odmietla aj jeho priazeň? Ako som to však mohla vedieť. Nechápala som však tomu, prečo sa tak Gabrielovi páčim. Bola som sa neho naozaj hnusná, aj keď tentokrát to bolo omylom. Začal odchádzať preč.

„Princ, nehnevaj sa. Naozaj som netušila, že mi mušľou vyjadruješ priazeň. Rada si ju znova vezmem. Na súši muži vyjadrujú trošku inak to, že sa im ženy páčia." Moje slová ho zastavili. Otočil sa smerom ku mne a znova sa na mňa pozrel. Náhle boli jeho črty o niečo mäkšie. Povytiahol obočie.

„Čo dávajú muži tam hore dievčatám, ktoré sa im páčia?" Vrátil sa späť na pôvodné miesto a ja som sa načiahla, aby som si znova od neho zobrala darček. Fajn, ak sa niekedy dostanem z tohto pekla, nikdy nezabudnem na to, že mi samotný morský princ prejavil priazeň. Konečne som sa páčila apsoň nejakému princovi, aj keď mal chvost miesto nôh.