Morské tajomstvo✔

3. Kapitola - princ Casimír

„Takže sme dohodnutí? Ty dneska zabavíš Casimírových bratov, aby som mohla byť s princom o samote a ja ti na oplátku vybavím naozaj veľmi tajné stretnutie s tou slúžkou, ktorá nebude vedieť ani to, že ide o rande," hovorila som potichu na môjho brata Samuela, aby ma mohol počuť len on, pretože mama si nás nejako zvláštne prezerala. Otec bol na rokovaní, no nám prischla úloha, aby sme privítali kráľovskú rodinu, ktorá k nám mierila. Dozvedeli sme sa, že k Casimírovi a jeho bratom sa pridala aj ich nevlastná matka, ktorá túžila po tom, aby sa mohla stretnúť s mojou mamou.

Preto sme všetci traja stáli v sieni a čakali sme na vznešených hostí. Mama vyzerala nejako zarmútene, žeby bola nervózna? Zväčša po jej boku vždy stál otec a teraz ona musela zvládnuť všetko sama. Môj brat vyzeral dosť znudene, nepáčila sa mu predstava, že bude musieť celý deň behať s Casimírovými troma bratmi, aby som ja mala princa sama pre seba. A ja? Ja som cítila totálnu nervozitu. Znova ho uvidím, už sme predsa starší, neboli sme deti, ktoré sa naháňali v záhradách a schovávali sa opatrovateľkám. Bola som princezná, ktorá by si už mohla založiť vlastnú rodinu.

„Áno! Pochopil som už dávno čo mám robiť, aby si si ty konečne mohla vylievať svoje srdiečko princovi," podpichol ma Samo, ktorý si nahlas povzdychol. Mama len nad ním prevrátila očami ako to robila vždy na otca, keď sa kráľ nepozeral. Mne to však nikdy neušlo. Jej syn bol kópiou jej manžela, smutné.

„Nebudem si vylievať srdiečko! Upozorňujem ťa, aby si sa nepreriekol pred ním! Poviem mu to vtedy, keď on vyzná lásku mne," mračila som sa na neho a začala som gestikulovať rukami. Samozrejme nás mama okamžite zahriakla, aby sme boli pripravení, nech ju nestrápnime. Preto som hneď prestala a znova som sa otočila k dverám. Samo si ešte dovolil na mňa žmurknúť a na jeho tvári sa objavil úškrn.

Bol pekný. Ako som ja mohla byť jeho sestra? Neverila som, že mám toľko iskier ako mal Samo. Nebolo fér, že starší súrodenec si ukradol najviac krásy.

Moje myšlienky boli však prerušené príchodom práve rodiny princa Casimíra. Ako prvá do siene vošla jeho nevlastná mama, kráľovná Alison, ktorá sa pobozkala s mojou mamou a vymenili si medzi sebou zdvorilé pozdravy. Ďalej vošiel korunný princ so svojím ďalším bratom a až po nich prišiel aj Casimír po boku ďalšieho brata. Štyria princovi sa postavili pri svoju novú kráľovnú a usmievali sa na nás, tiež sa slušne poklonili mojej mame. Samuel sa vystrel a hrdo zdvihol hlavu. On nikdy nemal rád tieto stretnutia, aj keď ho otec stále upozorňoval na to, že ako budúci kráľ musí mať dobré vzťahy s ostatnými korunnými princami.

Snažila som sa príliš nehľadieť len na Casimíra, aj keď som túžila po tom, aby som si ho mohla celého preskúmať a zistiť, či sa nezmenil až tak veľmi, že ho nebudem spoznávať. Najskôr som pohľadom obdarovala najstaršieho princa ako sa patrilo a on predo mnou slušne sklopil zrak. Ani jeden z nás sa nepohol. Všetci sme napäto čakali pokým kráľovné dorečnia a prepustia nás. Nepatrilo sa prehovoriť, pokým sme neboli vyzvaní.

„Alison, asi ešte nepoznáš moje deti. Toto je môj syn, korunný princ Samuel a toto je princezná Bianka," predstavila nás mama neznámej kráľovnej. Konečne sme mohli rozprávať, avšak obaja so Samom sme slušne čakali na to pokým kráľovná odpovie.

„Rada vás spoznávam. Princ Casimír naozaj nepreháňal o krásne princeznej Bianky, tak veľmi sa na seba podobáte," odvetila kráľovnou a pristúpila k nám bližšie. Aj by som sa jej so slušnosti poďakovala za kompliment, avšak absolútne som onemela a sústredila som sa len na jedinú podstatnú informáciu. Casimír o mne povedal doma, že som krásna? Pozrela som sa znova na princa z cudzej zeme a ten na mňa nenápadne žmurkol. Nedokázala som udržať vážnu a reprezentatívnu tvár a usmiala som sa. Moje srdce začalo rýchlo biť. Konečne som mala späť svojho najlepšieho kamaráta, svojho princa.

Pocítila som, že Samuel do mňa mierne drgol lakťom, aby ma vrátil späť do reality. Nečudovala som sa mu, očividne som až príliš dlho zízala a to sa nepatrilo. Pohľadom som sa mu poďakovala a on nado mnou len prevrátil očami a pozdravil sa s novou kráľovnou, ktorá očividne taktiež ako nikto, nevedel odolať jeho šarmantnému úsmevu.

„Hovorí sa o vás ako o najkrajšej novej kráľovnej na našom kontinente a musím uznať, že sú to klamstvá," začal rozprávať Samuel a ja s mamou sme naraz strhli. O čo mu dočerta išlo? „Pravda je taká, že ste očividne tá najkrajšia kráľovná na svete. Samozrejme, ak sa moja mama neurazí," zavďačil sa jej komplimentom môj brat a kráľovná zaklipkala mihalnicami. Presne takéto čaro mal môj brat na ženy! Nová kráľovná mohla mať maximálne dvadsaťpäť rokov, viac som jej netypovala. Ani som sa nečudovala, že sa Samovi páči, no v skutočnosti podľa mňa až taká pekná nebola. Jej sa to však rátalo a môj brat si ju okamžite získal.

„Princ, ďakujem vám za poklonu."

„Len som konštatoval pravdu," odvetil môj brat a znova sa vystrel.

„Bianka, Samuel, ukážete princom ich izby? Istotne musia byť unavení po dlhej ceste. Ja sa zatiaľ postarám o tvoje pohodlie, kráľovná," povedala moja mama a ponúkla Alison ruku. Tá sa len veľmi nerada odvracala od môjho pekného brata a prijala ponúknuté rameno.

Obaja sme so Samom zamierili k princom a zvítali sme sa s nimi. V detstve sme sa často spolu hrávali. „Bianka, ty si neskutočne dospela. Už som ťa tak dávno nevidel," ozval sa korunný princ, ktorý ma objal a zatočil mnou, aby si ma mohol prezrieť. Oči mu pri pohľade na mňa žiarili. Páčila som sa mu, žiaľ on ma absolútne nezaujímal. Zvítala som sa s ďalšími dvoma princami a potom som sa konečne dostala k Casimírovi.

Hneď na prvý pohľad som si všimla, že sa zmenil. V jeho pohľade som už viac nevidela tú typickú detinskosť a nedočkavosť s ktorú ma vždy vítal, keď chcel, aby sme sa už spolu išli hrať. Vyzeral podobne ako môj brat. Mal hrdo zdvihnutú hlavu a zhora sa na mňa pozeral, na jeho tvári sa skôr miesto úsmevu objavil úškrn. „Vidím, že si prestala rásť!" podpichol ma, pretože on za tú dobu čo sme sa nevideli, vyrástol.

„Som vysoká dostatočne, vieš, že na dievča sa nepatrí, aby bolo vyššie ako muž," odpovedala som mu pohotovo a objala som ho. Musela som sa postaviť na špičky, avšak neprekážalo mi to. Chcela som ho držať už navždy v mojom náručí a nepustiť ho. Už nikdy som nechcela byť oddelená od Casimíra. Isto si konečne aj on uvedomí, že sme pre seba stvorený a že on bezo mňa taktiež nemôže žiť. Očakávala som z tejto návštevy, že sa dohodneme ohľadom našich zásnubách a už sa navždy budeme objímať.

Preto ma prekvapilo, keď ma Casimír až príliš skoro pustil a odtiahol sa odo mňa. On to stále tak necítil? Dokonca mi ani neprišlo, že je nadšený z toho, že ma konečne môže vidieť. Moja domnienka sa potvrdila, keď sa mi proste otočil chrbtom a začal zaujato počúvať môjho brata, ktorý sľuboval princom, že im ukáže našu zbrojnicu aj hneď teraz, ak nie sú unavení. Presne toto mal byť náš plán, mal odlákať ostatných, aby som s Casimírom mohla byť sama.

Na moje zdesenie však Casimír očividne absolútne nechcel so mnou zostať osamote a proste sa pobral spolu so svojimi bratmi za tým mojím, a nadšene začal rozprávať o mečoch, ktoré si tento rok kúpil. Zbláznila som sa? Alebo sa úplne pomiatol môj princ, ktorý zbrane neznášal a ešte pred nedávnom sa odmietal učiť šermovať, pretože sa desil toho, že mu otec dá na starosť časť vojska a pošle ho niekam preč? Práve teraz všetci piati spoločne hrdo kráčali a rozprávali sa o tom ako sa dá najľahšie niekomu odseknúť hlavu.

A ja som tam ako tá najväčšia hlupaňa zostala stáť sama v tých nádherných šatách, s účesom na hlave, ktorý mi Sarah robila hodinu a hromžila som, že ani jedného z nich nenapadlo ma zavolať s nimi! 

Ďakujem vám za prečítanie :)