Morské tajomstvo✔

12. Kapitola - Hviezdy

Avrilia netušila čo to robí. Prečo stále v hlave počula hlas, tej úbohej ľudskej morskej panny, ktorá ju prosila, aby išla za jej bratom a povedala mu, čo sa s ňou stalo? Prečo nedokázala zabudnúť na to, ako inak vyzerala? Tak príšerne sa od nej líšila a bola celá iná, no ale aj tak sa jej páčila. Rozumela tomu prečo ju dali zatvoriť do väzenia, avšak Bianka nevyzerala, že je nebezpečná. Ľutovala ju. Možno práve tá zvláštna ľútosť, ktorú začala cítiť, ju donútila k tomu, aby sledovala jej stopu a po týždni sa vynorila na hladine.

Nechodila na súš často, vlastne ešte ani raz nevyliezla z vody, no rada sa chodievala pozerať na žiariace zvláštne veci, ktoré sa leskli v mori, ktoré bolo nad ňou. Avrilia netušila, že obdivuje hviezdy, ktoré žiaria na nočnej oblohe. Vždy si myslela, že tam hore bývajú taktiež nejaké morské panny, ktoré majú také svetlé vlasy, že ich vidia až tie morské panny, ktoré plávali dole. V hĺbke duše dúfala, že ak raz bude nútená odísť plávať do večných hlbín, že sa nejako dostane tam k sestrám, ktoré museli byť tak veľmi krásne. Tentokrát sa však nepozrela na hviezdy, aj keď žiarili nad ňou. Začala uvažovať nad tým, či je bezpečné sa priblížiť k brehu, pretože videla pár mužov, ktorí tam hliadkovali. Musela to urobiť, pre Bianku. Koľkokrát ju však upozorňovali na ľudské bytosti? Boli zle, klamlivé! Avrilia jej však chcela pomôcť a preto začala veľmi pomaly plávať k brehu. Bola pripravená sa brániť pazúrmi a aj vlasmi, keby to bolo nutné.

„Hej, už sa ani len nepohni, pretože začneme strieľať! Kto si? Vieš, kde je naša princezná?" začal na ňu hovoriť tvrdým hlasom obrovský muž, ktorý na ňu mieril zvláštnou vecou. Avrilie sa to prestalo páčiť. Už bolo však neskoro na to, aby sa otočila a odplávala späť domov.

„Viem, kde je vaša princezná. Poslala ma za vaším korunným princom Samuelom," bola rada, že si spomenula na jeho meno, pretože to znelo viac dôveryhodne.

„Pošlite okamžite pre princa!" vydal muž rozkaz, no zvláštnu vec stále nesklopil. Avrilia sa pozerala na luk a na šíp, ktorý by mohol až príliš ľahko ukončiť jej život. Bola sama prekvapená, no nebála sa.

Nemusela dlho čakať, keď zbadala postavu, ktorá sa obklopená strážami k nej približovala. Avrili sa snažila zdvihnúť hlavu a v duchu si pripomínala, že je morskou pannou, ktorá robí dobrý skutok. Pomáhala predsa Bianke, ich princeznej a preto nemajú dôvod na to, aby jej ublížili.

„Princ! Stojte, je to nebezpečné!" zavelil jeden zo strážcov mladíkovi, ktorý ako prvý dobehol k moru. Začal doň kráčať. Avrilia sledovala neznámeho chlapca, ktorý bol vysoký a mal tmavé vlasy. Vyzliekol si plášť, ktorý ho chránil pred studeným vetrom a odhodil ho na piesok. Na nohavice a topánky sa vykašlal, začal sa k nej predierať.

„Ani sa nepohnite! Porozprávam sa s tou morskou pannou sám!" priam vyštekol rozkazy na mužov, ktorí chceli ísť spolu s ním do vody. Zachvel sa, pretože voda mu bola studená. Čo by sa stalo, keby teraz Avrilia odplávala? On by ju predsa nedokázal doplávať a nemusela by sa ani priznať Bianke, že tu bola. Už bolo však neskoro. Avrilia si uvedomila, že bola zatratená vo chvíli, kedy sa na ňu princ pozrel. Mal prekrásne oči, ktoré žiarili ako tie neznáme hviezdy na oblohe. Jeho tvár bola očarujúca, vôbec sa nepodobal na žiadneho morského muža, ktorého stretla. Bol iný a predsa pôsobil vznešene, a keď sa nadýchla, aby zachytila jeho pach, zacítila slanosť mora. Nebol obyčajným človekom. Možno sa princ Samuel nedokázal premeniť do svojej formy a nemal ani magické vlasy, avšak aj tak z neho sršala určitá aura, ktorá jej odhaľovala, že jeho matka bola morská panna.

Avrilia sa strhla, keď si uvedomila, že princ k nej priplával. Plachými očami v ktorých sa mu zračila bolesť sa na ňu pozrel. „Ako sa voláš? Ja som Samo," predstavil sa jej a aj on si začal obzerať ju. Nehľadel však na ňu s takým záujmom ako ona na neho. Istotne už videl pár morských panien. Ona ho nemusela zaujímať, bola príliš mladá, dokonca ani jej vlasy nemali dostatočnú dĺžku, akú by mali mať. Oproti nemu vyzerala až príliš obyčajne.

„Prišla som kvôli tvojej sestre. Je v poriadku, je živá aj zdravá a poprosila ma, aby som ti to povedala," začala Avrilia rozprávať a ignorovala jeho otázku. Ako vyzerala? Mala pekné vlasy na hladine, alebo boli rozcuchané? Nebola špatná? Možno by mohla trošku pribrať, aby nebola samá kosť a koža. Pozeral by sa na ňu princ inak, keby si aspoň tie hlúpe vlasy očesala?

„Prečo sa nevrátila domov? Povedz jej, že rodičia sa o ňu strašne boja, a že sa má okamžite vrátiť domov," povedal a zamračil sa na ňu. Pocítila ako jej srdce poskočilo. Rozprával sa s ňou ako so zvieraťom, ktoré stretol. Možno to však robilo to, že sa úprimne bál o svoju sestru. Bianka sa až príliš na neho podobala.

„Pretože ju zatvorili do väzenia, bola obvinená zo špionáže. Akonáhle ju moja vládkyňa pustí domov, tak sa za vami vráti. Práve teraz sa však nemôže dostať na slobodu," odvetila mu. Avrilia nespoznávala vlastný hlas. Prisahala by, že nikdy neznal tak ľahko a jemne. Naklonila hlavu a mierne prižmúrila oči. Na Samovej tvári sa však objavila hrôza.

„Čože? Je to princezná! Jediná dcéra môjho kráľa, nemáte právo s ňou tak zachádzať! Okamžite ma zober za ňou." Avrilia to nečakala. Princ sa nahol a pevne jej uchopil rameno a mierne ňou zatriasol. V jej hlave prebehli všetky spomienky na to, keď ju skoro každý upozorňoval na to, že ľudia sú veľmi nebezpeční. Zľakla sa ho a preto na neho zavrčala. Samo ju automaticky pustil.

„Neprišla som sem oficiálne! Išla som za tebou, pretože ma o to tvoja sestra požiadala a ja som jej chcela pomôcť. Ak sa ma však ešte raz dotkneš, človek, tak sa už nikdy nevrátim a ty nebudeš nič vedieť o Bianke!" už jej hlas neznel jemne, bol chrapľavý a tvrdý. Premenila sa na morskú pannu, ktorá bola pripravená brániť svoj život. Samo sa na ňu pozeral. Nazvala ho človekom a predsa ním nebol.

„Odpusť mi to, bojím sa o svoju sestru. Nebolo by možné, aby môj kráľ mohol vyjednávať s vašou vládkyňou?" Prečo sa jej pýtal na takéto veci? Ako to mohla ona vedieť? Avšak Avrilia pochybovala o tom, že by jej vládkyňa vyjedávala s niekým zo súše, s obyčajným človekom, ktorý dal pred rokmi uniesť z mora úbohú morskú pannu, ktorú začaroval, aby s ním zostala.

„Prepáč mi princ, ale nemám dovolené hovoriť za vládkyňou, alebo s tebou vyjednávať. Som len obyčajná študentka, ktorá sa chce stať strážkyňou, som až príliš mladá," odpovedala mu úprimne a znova zmenila tón hlasu. Samuel na chvíľku privrel oči. V tej chvíli ho ošpliechala veľká vlna. On však bez problémov otvoril znova oči. Neštípali ho? Ľudí predsa mala slaná vody v očiach štípať. Avrilia sa znova nadýchla jeho pachu. Verila tomu, že bol jedinečným, dokázala by ho nájsť kdekoľvek.

„Povieš jej, že spravím čokoľvek pre to, aby sa vrátila späť domov a že na ňu čakám? Nech ma nenúti žiť život bez nej, to by som sa radšej potom aj ja vrhol do týchto vĺn. Potrebujem moju malú sestričku, bez nej som stratený." Cítila, že princ jej odovzdával svoje srdce na dlani. Až príliš miloval svoju sestru. Avrilia počula, že láska ľudí je veľmi zvláštna a silná emócia, no nikdy ju ešte nevidela. Sama nemala možnosť cítiť lásku, len oddanosť k svojej vládkyne. Hovorí sa, že strážkyne by nemali milovať, majú patriť len svojmu panovníkovi. Avšak Avrilie sa to neskutočne zapáčilo, cítiť priam tú hmatateľnú lásku, ktorá sršala z neznámeho princa, ktorý sa nebál plávať pri nej v mori, aj keď by ho mohla poľahky utopiť. Vlastne mohla by? Zdalo sa, že more ho pozná, prijíma ho ako svojho syna, aj keď mu nechce dopriať dar, aby mohol plávať s ostatnými. Samuel sa na ňu pozeral a ona si uvedomila, že až pŕliš dlho je ticho.

„Zajtra sa vrátim s jej odpoveďou," prisľúbila mu a mierne sa od neho odtiahla. Samuel tam však stále zostával.

„Povieš mi už ako sa voláš?" spýtal sa znova a jej srdce sa rozbúchalo.

„Som Avrilia," zašepkala a vedela, že ju počul, pretože zopakoval jej meno. Pozrela sa mu do tých žiarivých očí. V tej chvíli malá morská panna vedela, že už sa nebude na hladinu vracať kvôli hviezdam, ktoré žiaria na oblohe, ale kvôli tým, ktoré žiarili v očiach princa zo súše, ktorý voňal ako more. Ponorila sa a vrátila sa späť do svojho kráľovstva. 

Ďakujem vám za prečítanie. :) 

PS: Čo hovoríte na Avriliu?