Morské tajomstvo✔

Prológ

Štrnáste narodeniny princeznej Bianky: 

Utekala som tak veľmi rýchlo ako som vládala a preskočila som malé kríky, ozdobné kvety, ktoré dala zasadiť moja mama, a vyhýbala som sa služobníkom, ktorí na mňa kričali, aby som spomalila, pretože som mohla spadnúť. Všetkých som ignorovala a priam som zrýchlila. Myslela som len na to, že za mojimi pätami beží princ Casimír, ktorý ma nemohol chytiť. Teda nie rozhodne živú! Bola som pripravená zabodnúť svoju dýku do svojho srdca, len aby ma princove ruky nechytili. A prečo? Pretože ma chcel odovzdať zlému drakovi, ktorý si z Casimírovho kráľovstva spravil svoj vlastný domov a ukradol mu trón, ktorý mal patriť princovi, a dokonca zaklial aj jeho princeznú. Keď som sa dozvedela, že princ Casimír sa dohodol s drakom, že vymení svoje kráľovstvo a svojich poddaných za môj život, dala som sa na útek.

Po mojom boku bežali moje dva psíky. Na chvíľku som spomalia, keď sa mi sukňa zachytila o jeden z kríkov. Roztrhla som ju, pretože som započula Casimíra, ktorý začal na mňa kričať že drak mu sľúbil, že ma rozhodne nezje, len že sa stanem jeho kráľovnou. Nahlas som vykríkla, že sa mu nikdy nevzdám a aj s roztrhnutými šatami som sa znova rozbehla. Začala som sa nahlas smiať. Myslela som tiež na to ako ma Sarah vyhreší, keď sa vrátim do svojej komnaty v zničených nových šatách. Teda, dúfala som, že sa vrátim.

Začalo ma pichať v boku. Zbehla som po schodoch, ktoré viedli k hlavnej okrúhlej fontáne a rýchlo som sa postavila tak, aby ma Casimír nemohol chytiť. Princ s hnedými dlhými a neposlušnými vlasmi, dobehol za mnou. Oči mu žiarili od zábavy a na chvíľku sa predklonil, aby sa mohol zhlboka nadýchnuť.

„Vzdajte sa mi, vznešená princezná a ja vám sľubujem, že ušetrím váš život," vytiahol meč a poklonil sa mi.

„Ani za nič ti nedám môj život, aby si ho obetoval hlúpemu drakovi! To radšej si zaraz vpichnem túto dýku do srdca a ty sa budeš prizerať ako ja, najvznešenejšia zo všetkých princezien, zomieram!" prehlásila som teatrálne a ukázala som mu dýku, ktorú som celý čas držala.

„Neverím, že by sa najvznešenejšia princezná prepichla len preto, aby utiekla svojmu osudu. Keď vás chytím, prisahám vám, že s vami budem jemne zachádzať!" prehlásil Casimír a začal ma dookola naháňať okolo fontány. Nahlas sa zasmial, pretože som mu stačila a vždy sme sa ocitli na opačných stranách.

„Nedávaš mi na výber, podlý princ bez kráľovstva! Moje čisté srdce neodnesieš drakovi, to nemôžem dovoliť. Nech ma moji strážni anjeli navždy strážia, aj v sekundách mojej smrti, pretože sa chytám obetovať!" vyskočila som na kraj fontány a dýku som si pichla do srdca.

Casimír zdesene vykríkol a pribehol rýchlo ku mne. Spadla som dozadu a nechala som ho, aby ma stihol chytiť do náručia. „Najvznešenejšia princezná, čo si netušila, že je to len hra? Chcel som ťa len ľsťou odviesť do môjho kráľovstva. To ja som predsa drak, ktorý ťa chcel už navždy uväzniť vo svojom srdci. Och, najvznesenejšia pani, kráľovná všetkých svetov, neopúšťaj ma!" Casimír ma pevne držal v náručí a spolu so mnou sa zložil na kolená. Stále ma však nepúšťal a hladkal ma po vlasoch. Odhodil svoj drevený meč a moju falošnú drevnú dýku.

„Dovoľ mi odísť, podlý princ. Moje srdce nemôže patriť klamárovi, avšak vedz, že za mnou nemusíš trúchliť. Moji anjeli už ku mne prilietajú!" prehlásila som a natiahla som ruku k nebu. Potom mi však ruka ochabla a zatvorila som oči.

„Som možno podlý princ, ale moje srdce ťa úprimne miluje, najvznešenejšia zo všetkých princezien. Ty si predsa tá najkrajšia, mojej duši najmilšia. Nech stokrát radšej zhorím v pekle, ako by som ťa mal nechať odísť. Nech môj bozk ťa prebudí, nech ti navráti život a ja ti prisahám, že už nikdy ťa neoklamem!" počula som šepkať Casimíra a čakala som na to. Čakala som na bozk, ktorý mi mal môj princ venovať, aby ma zachránil z pazúrov smrti. Napäto som si predstavovala, aké hebké budú jeho pery. Aké krásne bude pobozkať svojho princa, ktorý bol môjmu srdcu najmilší. Ako sa všetky farby budú víriť ako náhle precitnem a budem sa cítiť konečne ako žena, ktorú opantá láska, a moje srdce už bude navždy patriť jemu. Bola som pripravená urobiť krok do sveta dospelých, kde vládla láska. A zaprisahať sa princovi Casimírovi, že ho budem navždy milovať.

Avšak nič sa nestalo...

Casimír ma nepobozkal! Otvorila som oči a zmätene som sa na neho pozrela. Princ Casimír sa tak isto zmätene pozeral na mňa a očividne nevedel, čo má urobiť. „No tak! Nekaz mi radosť, máš ma predsa pobozkať!" povedala som nešťastne a prevrátila som nad ním očami. Prečo mi musel pokaziť túto nádhernú chvíľku?

„To myslíš vážne? Ja ťa predsa nebudem bozkávať!" zvolal zdesene a pustil ma. Zošuchla som sa z jeho nôh na špinavú zem a sledovala som ho s nadvihnutým obočím ako sa postavil, a krok odo mňa odstúpil. Princ Casimír sa na mňa zamračil. No tak to teda nie! Nikto mi nepokazí môj deň!

„Mám predsa narodeniny a ja ti prikazujem, aby si ma okamžite pobozkal! Sľúbil si mi, že sa so mnou zahráš na najvznešenejšiu princeznú a podlého princa! Musíme tú hru dohrať, inak to nebude platiť!" začala som na neho kričať. Nepáčilo sa mi to, že už len stačilo, aby ma pobozkal a naše srdcia sa mali navždy spojiť.

„Neviem ani čo si si pred tým dávala do úst. Nemôžem ťa pobozkať len kvôli nejakej hlúpej hre. A už sme sa hrali dlho tak ako si ty chcela! Hral som všetky možné hry s tebou, teraz chcem, aby si sa išla ty zahrať so mnou na schovávačku!" začal rovnako vrešťať on na mňa.

„Princ Casimír, asi zabúdate na to, že toto je kráľovstvo môjho otca, kráľa Adriána a ja vám prikazujem ako jediná princezná, aby ste ma na slovo poslúchli, a okamžite ma pobozkali!"

„Ani zanič! Ešte by som sa premenil na žabu, keby som ti dal pusu!" prehlásil Casimír. Pokazil všetko! Pokazil mi celý deň! Nenenávidela som ho! Neznášala som ho za to, že mi nedal tú pusu.

„Ako chceš!" povedala som nahnevaná a strčila som do neho. On mi to však vrátil. Spravila som pár krokov dozadu a nešikovne som prepadla cez okraj fontány a padla som do nej. Casimír sa okamžite začal smiať a ja som sa celá namočila. 

Ja som sa však nesmiala.

Nesmiala som sa ani vtedy, keď som pocítila bolesť, pretože moje nohy sa veľmi rýchlo začali meniť na chvost. Premenila som sa na morskú pannu vo fontáne. Casimír sa prestal smiať a len s otvorenými ústami sledoval moju premenu. Potom začal kričať od hrôzy a rozbehol sa preč so slovami, že jeho dotyk premenil princeznú Bianku na vodnú príšeru!

Neodkázala som ho zastaviť, pretože hulákal tak nahlas, že ma nepočul. Tiež som nedokázala vyliezť z fontány, pretože som bola slabá a nevedela som sa nadvihnúť.

Musela som uznať, že toto boli najhoršie narodeniny, ktoré som kedy zažila. Skončila som uväznená v podobe morskej panny vo fontáne. Na smrť som vystrašila svojho najlepšieho kamaráta a ani som nedostala vytúženú prvú pusu, na ktorú som sa tak veľmi tešila.

Život princeznej bol naozaj ťažký! 

Ďakujem vám za prečítanie :) Čo hovoríte na prológ?