Nový šéf

2.

Konečne sme sa s Verou mohli usadiť v zasadačke. Na nového šéfa som už mala výborný výhľad a čím viac som si ho obzerala, tým istejšia som si bola, že to bol ten arogantný egoista z Andromedy. Nevyzeral však, že by som mu bola povedomá, neprezeral si ma o nič viac než ostatné kolegyne. Na tvári som mu nevidela ani náznak uvedomenia. 

Vrchná personalistka Kitty si nahlas odkašľala, čím prerušila debatu v miestnosti a všetky hlavy sa konečne zvrtli k trom osobám na čele zasadačky.

"Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vám srdečne predstaviť nového šéfredaktora Timeless pána Markusa Averyho. Sme nesmierne radi, že sme pána Averyho získali do nášho magazínu a tešíme sa na spoluprácu. Pán Avery, prenechávam vám slovo," prehovoril k nám s úsmevom pán Oliver.

Takže Markus Avery. Tvrdé, seversky znejúce meno k nemu rozhodne pasovalo. Z klubu som si ho vôbec nepamätala, nepripadalo  mi to vtedy podstatné.

Nový šéf pánovi Oliverovi potichu poďakoval a o vystúpil o krok vpred. 

"Zdravím všetkých. Ako povedal pán Oliver, volám sa Markus Avery a som veľmi rád, že som sa pridal do tohto kreatívneho tímu Timeless. Verím, že si k sebe postupne nájdeme cestu a pozdvihneme úroveň magazínu z aktuálnej stagnácie. Neminie nás modernizácia a inovácia, ale to spoločne zvládneme," hovoril silným sebaistým hlasom. 

Ani na malý moment nezaváhal. Jeho reč nebola ani dlhá, ani krátka, ani fádna, ale ani príliš premotivovaná. Uznala som, že hovoril k veci, ale všetko boli stále iba prázdne slová. Jeho manažérske schopnosti sa ťažko posudzovali, dokým ich naplno neukázal. 

Občas o mňa zavadil pohľadom, ale na jeho mimike sa nedalo posúdiť, či som mu bola alebo nebola povedomá. Vydýchla som si, trapas sa konať nebude.

"Počula som ženy tuto od vedľa hovoriť, že už na pár vyšších postoch pôsobil. A vraj pracoval vo svetoznámych denníkoch a týždenníkoch vo Francúzsku a Veľkej Británii," šepkala mi Vera pomedzi šéfov príhovor. 

Prekvapene som nadvihla jedno obočie: "Takže pán scestovaný, čo? Už chápem tie reči o modernizácii. Čo si sa ešte dopočula?"

"Že jeho matka bola tiež šéfredaktorka a, podrž sa, pracovala dlhé roky vo Vogue.  Otec je švédsky módny návrhár," sypala informácie Vera. 

"Myslela som si, že všetci módni návrhári sú gayovia," zaškerila som sa na kamošku. 

"Možno to o sebe zistil až počas krízy stredného veku, ako tuto náš pán Oliver," zachichotala sa Vera tlmene a ja s ňou. 

Ihneď po nás zazreli zo štyri kolegyne a kolegovia, aj šéf akosi zvýšil hlasitosť svojho prejavu a na sekundu ma prepichol tými svojimi tmavými očami. Zatvárila som sa čo najviac ľahostajne, ale pre istotu sme už s Verou stíchli. 

Keď sme sa vrátili k svojim stolom, zase som otvorila rozpísaný dokument, návrh nového článku do obľúbenej ženskej rubriky, ktorá sa tešila obrovskému záujmu, a ktorá ako jedna z mála držala čitateľnosť stále v úctyhodných výškach. Moja rubrika bola síce tímová práca, ale aj tak som bola na svoje dielo právom hrdá. Moje krstné meno zdobilo spodok dvojstrany v každom vydaní. 

Náhle mi na spodnej lište obrazovky vybehlo okno so správou od Very.

VERA: MYSLÍŠ SI, ŽE ŤA SPOZNAL?

JA: VYZERÁ TO, ŽE NIE. VĎAKA BOHU, UŽ LEN TO BY MI CHÝBALO.

VERA: SNÁĎ NEBUDE TAKÝ IDIOT AJ AKO ŠÉF.