Nový šéf

32.

Avery dupol na plyn a viezol ma na adresu Verinho paneláku. Čakalo nás zhruba pätnásť minút cesty, tak sa snažil ísť rýchlejšie, aby Vera toľko nevyvolávala. Jemu, samozrejme, rýchlosť absolútne nevadila, iba ja som sa držala kľučky na dverách ako kliešť. 

Pozerala som von oknom, ako obvykle, pohrúžená do vlastných myšlienok, ale keď ma Avery chytil popri šoférovaní za koleno, prekvapene som sa na neho strhla a dívala sa už len na neho. 

"Takže, ty a Sebastián Blair, hej?" uškrnul sa na mňa.

Prevrátila som na neho očami. Čosi mi napovedalo, že ho to muselo strašne škrieť. 

"Bolo to dávno, ešte som ťa ani nepoznala," prehovorila som pokojným hlasom, sledujúc jeho zvedavé oči.

Mal určite aspoň tisíc otázok. 

"Odkiaľ sa poznáte vy dvaja? Veď ty nie si odtiaľto," čudovala som sa a zastavila som tak jeho spleť myšlienok.

"Stretli sme sa na jednej akcii v zahraničí, to ešte v tej reklamnej agentúre iba začínal. Keď som sa dostal do Timeless, ozval som sa mu a občas spolu niekam vyrazíme," objasnil mi v skratke.

"Hm, vy dvaja ste nebezpečná kombinácia," provokovala som ho schválne.

Trochu pevnejšie mi stisol koleno, za ktoré ma doteraz držal len veľmi jemne. 

"Už sa ťa nikdy viac nedotkne," spojil pery do tenkej čiarky, hľadiac do tmavého mesta pred sebou.

Potláčala som smiech nad jeho žiarlivosťou. Radšej som sa natiahla po jeho ruke na mojom kolene, vzala ju do svojej dlane a preplietla si s ním prsty, aby som tak zjemnila jeho napätie. V momente sa citeľne uvoľnil a jeho pohľad už zase zmäkol. 

"Vlastne, aj on má nejaké pletky. Chce sa vrátiť k svojej bývalej, ale celkom mu poplietla hlavu jeho spolubývajúca," začal napokon inú tému. 

"Čože? Seb má spolubývajúcu? A čo je s jeho bytom?" zaujímala som sa.

"Kúpil nový, ale ešte nie je dokončený ani skolaudovaný, takže je dočasne u akejsi Sary Deningovej. A pekne s ním zametá," zachechtal sa Avery. 

"No, to znie zaujímavo. Neviem si predstaviť, že by ho nejaká žena dala do laty," krútila som hlavou. 

"A  teraz  je ešte otázne, či tá bývalá alebo tá spolubývajúca," uškrnul sa Avery.

"Škoda, že túto časť vášho rozhovoru som si nevypočula," zamrmlala som si skôr sama pre seba.

"Mrzí ma to všetko. Sebovi som nehovoril veci úplne pravdivo, lebo by tomu aj tak nerozumel. K tebe som ale úprimný," pevnejšie mi stisol ruku v mojej dlani. 

Pohľad, čo mi venoval bol láskavý a nežný. Zbožňovala som, keď bol takýto.

"V to dúfam, inak ťa tak doriadim, že ťa ani vlastná matka nespozná," pokúsila som sa na neho zamračiť, ale kútiky úst mi aj tak trhalo do úsmevu.

Tlmene sa zasmial a potom zdvihol naše prepletené ruky k svojim ústam a jemne ma pobozkal na chrbát dlane. 

"Moja krásna temperamentná Albina," šepol mi do ruky a zase mi ich vrátil na nohy. 

Šteklenie, čo mi jeho slová spôsobili sa zase vrátilo a predralo sa až do môjho lona. 

Nahlas som si vzdychla. Čakala ma ešte jedna nepríjemná informácia a už teraz som sa obávala Averyho reakcie. 

"Ešte som ti niečo nepovedala. Asi aj preto som... preto som tak podráždene reagovala na tvoj rozhovor so Sebom," aj sama sebe som znela až príliš previnilo.